Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Pridaných 5 371 bajtov ,  pred 3 rokmi
d
Verzia používateľa 89.173.59.197 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Eryn Blaireová
 
Medzi [[astronóm]]ami sa často špekuluje o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. [[transneptúnsky objekt|transneptúnskych objektov (TNO)]]. Ďalším argumentom na takéto zaradenie je aj okolnosť, že jeho nízka priemerná [[Hustota (objemová hmotnosť)|merná hmotnosť]] ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % ľadu.
 
== Dráha a rotácia ==
=== Obežná dráha ===
[[Obežná dráha]] Pluta okolo [[Slnko|Slnka]] je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická a [[Uhol sklonu dráhy|sklonená]]. To bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať. V porovnaní s excentricitou typickou pre [[kométa|kométy]] však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V [[afélium|aféliu]], čiže v odslní, sa od Slnka vzďaľuje až na {{km|7375927931|m}}, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V [[perihélium|perihéliu]], príslní, sa však k Slnku približuje na {{km|4436824613|m}}, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch [[1979]] až [[1999]], kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku [[1989]] a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. V príslní na Pluto dopadá takmer trikrát viac slnečnej energie ako v odslní, čo má podľa hypotéz výrazný dopad na hustotu jeho atmosféry.<ref name="Rekordy" />
[[File:Plutoorbit1.5sideview.gif|frame|left|Bočný pohľad na obežnú dráhu Pluta (červené) a dráhy iných planét. Dobre viditeľný je výrazný [[Uhol sklonu dráhy|sklon dráhy]] Pluta.]]
Dráha Pluta je v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Telies s rovnakou dráhovou rezonanciu s Neptúnom je známych viacero a nazývajú sa podľa svojho prvého objaveného predstaviteľa – [[plutíno|plutína]].<ref name="huainn01">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Wan
| meno = X. S.
| priezvisko2 = Huang
| meno2 = T. Y.
| priezvisko3 = Innanen
| meno3 = K. A.
| titul = The&nbsp;1:1&nbsp;Superresonance in Pluto's Motion
| periodikum = The&nbsp;Astronomical Journal
| rok = 2001
| mesiac = únor
| ročník = 121
| číslo = 2
| strany = 1155–1162
| url = http://iopscience.iop.org/1538-3881/121/2/1155/pdf/200033.web.pdf
| formát = PDF
| doi = 10.1086/318733
| id = [[Bibcode]]: [http://adsabs.harvard.edu/abs/2001AJ....121.1155W 2001AJ....121.1155W]
| issn = 0004-6256
| jazyk = anglicky
}}</ref> Vždy, keď dôjde k najväčšiemu priblíženiu Pluta s Neptúnom, Pluto je práve v aféliu a je od Neptúna 18 AU vzdialené. Dráhy oboch telies sa síce v istých bodoch k sebe približujú aj na menej ako 18 AU, dráhová rezonancia však zabezpečuje, že v týchto blízkych bodoch sa Neptún a Pluto nikdy neocitnú naraz. Pluto prejde bodom najbližším k Neptúnovej dráhe so značným oneskorením alebo predstihom oproti Neptúnu. Vďaka tomuto mechanizmu je obežná dráha Pluta dlhodobo stabilná a nemôže dôjsť nielen k zrážke, ale ani k výrazným priblíženiam a z nich vyplývajúcich gravitačným ovplyvneniam oboch telies.<ref name="Kozmos1990b" />
 
Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát,<ref name="Kleczek" /> podľa iného zdroja až 265-krát<ref name="Grygar" /> viac svetla ako Mesiac v [[spln]]e. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako takmer bodový zdroj svetla podobne ako ostatné [[hviezda|hviezdy]].<ref name="Kleczek" >{{Cite book
| author = Josip Klezcek
| year = 2002
| title = Velká encyklopedie vesmíru
| publisher = Academia
| isbn = 80-200-0906-X
| pages = strany: 366-367}}</ref><ref name="Grygar" /> Zem by sa pri pohľade z Pluta nikdy nevzdialila od Slnka na viac než 1,9° a bola by preto prakticky nepozorovateľná.<ref name="Grygar" />
 
=== Rotácia ===
Pluto patrí k pomerne zriedkavým telesám slnečnej sústavy, ktoré sa otáčajú okolo svojej osi [[retrográdna rotácia|retrográdne]], čiže v opačnom smere ako väčšina ostatných objektov. Jedna [[siderická rotácia|siderická otočka]] okolo osi mu trvá 153 hodín, čo je približne 6 pozemských dní. Od [[východ slnka|východu Slnka]] po východ Slnka na tom istom mieste planétky uplynie doba približne 6 pozemských dní a 9,5 hodiny.<ref name="v číslach" /> Sklon rotačnej osi telesa je taký veľký, že rovina jeho [[rovník]]a je takmer kolmá na rovinu obehu, podobne ako je tomu v prípade planéty [[Urán (planéta)|Urán]].<ref name="A.M.">{{Cite book
| author = Bohuslav Lukáč, Teodor Pintér, Milan Rybanský, Marián Vidovenec
| year = 2005
| title = Astronomické minimum
| publisher = Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo
| isbn = 80-85221-48-9
| pages = strany: 64-65}}</ref>
 
Doba rotácie Pluta je rovnaká ako obežná doba jeho najväčšieho mesiaca Cháron okolo Pluta. Takáto rotácia, pri ktorej teleso zdanlivo nehybne visí nad určitým bodom povrchu druhého, sa nazýva [[stacionárna rotácia]]. Stacionárna rotácia Pluta s Cháronom je v slnečnej sústave ojedinelým javom.<ref name="Grygar" />
 
== Vznik a vývoj ==