Ján Botto: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.2.185 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA |
Značky: vizuálny editor Možný vandalizmus |
||
Riadok 19:
Po štúdiu na evanjelickom lýceu v [[Levoča|Levoči]] (kde bol členom Jednoty mládeže slov.) sa Botto rozhodol pre vtedy menej typické zamestnanie, inžinier-zememerač. Štúdium začal v [[Pešť|Pešti]] roku [[1847]] a zapísal sa na techniku. Za revolučných okolností pohotovo preložil báseň ''Nemzeti dal (Národná pieseň)'' a dal jej názov ''Pochod''. Báseň mala veľký úspech a šírila sa odpismi, kým ju nezhabala polícia. Ale prekladateľa nenašli, odišiel na čas do svojho rodiska. Botto chodil na prázdniny domov za otcom. Cez prázdniny [[1850]] sa vydal na prax ku krajskému zememeračovi [[Ladislav Horváth|Ladislavovi Horváthovi]] na katastre obcí [[Ožďany|Oždian]] a [[Husiná|Husinej]]. Počas tejto praxe „vystruhuje Jánošíkove krpce“, ako sa neskôr priznáva v listoch [[Pavol Dobšinský|Pavlovi Dobšinskému]]. Pokračuje v letnom semestri [[1851]], skladá rigorózne skúšky a oprávnene získava titul.
V roku [[1853]] ho na poriadnu zmluvu prijíma zememeračský podnikateľ [[František Filo]] na práce v [[Turiec (región)|Turci]]. Botto sa zabýval v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] do skončenia prác roku [[1854]]. Potom nasleduje dlhý čas nezamestnanosti. Tento čas pôsobí na Bottu veľmi zle, a preto Botto [[1855]] „uteká“ k inžinierovi Bauerovi ku [[Zvolen]]u. Tu býva do júla a od prvého augusta [[1856]] pracuje u Jána Luptáka do roku [[1858]]. Botto chcel dostať zamestnanie pri správe baní, lesov a majetku v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], ale neúspešne. Znovu býva v Martine až do roku [[1860]]. Začiatkom roku preberá v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] samostatné komasačné práce katastrov a obcí [[Počúvadlo]], [[Dekýš]], [[Vysoká (okres Banská Štiavnica)|Vysoká]], [[Banský Studenec]], [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)#Žakýl|Žakýl]] a [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)#Teplá|Teplá]] v okolí [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]. Od prvého mája tu býva a stretáva svojho dávneho kamaráta a spolužiaka z [[Levoča|Levoče]] [[Pavol Dobšinský|Pavla Dobšinského]], ktorý je profesorom na štiavnickom lýceu. Dvaja horliví členovia levočskej Jednoty sa po rokoch srdečnej korešpondencie opäť stretávajú. [[Pavol Dobšinský]] začal vydávať časopis [[Sokol (slovenský časopis)|Sokol]]. Ale na sklamanie oboch priateľov [[Pavol Dobšinský]] po dvoch školských rokoch odchádza na chudobnú faru.Kjmkcnaakcmlakmnakscmaklcnacskinsackljasnkadcksajfikasjcajcscjmkcjmskaijdiasdji
Botto [[10. júl]]a [[1861]] posiela už hotovú ''Smrť Jánošíkovu'' [[Jozef Viktorín|Jozefovi Viktorínovi]] do druhého ročníka [[Lipa (almanach)|almanachu Lipa]], kde v roku [[1862]] táto báseň po prvý raz vyšla. Na konci roku [[1868]] dostáva Botto od komorového panstva v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] rozsiahle práce na [[Horehronie|Horehroní]] a ku konci roku [[1870]] sa usadzuje natrvalo v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Rok pred smrťou zozbieral básnik skoro všetky svoje diela do Spevov, kde predstavuje „novú“ no vlastne iba pozmenenú ''Smrť Jánošíkovu''. O rok na to zomiera v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].
| |||