Byzantská ríša: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 340 bajtov ,  pred 6 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (treba nejaký zdroj k tak rozsiahlemu odstavcu)
No edit summary
[[Súbor:Byzantinischer Mosaizist um 1000 002.jpg|thumb|[[Konštantín Veľký]] s modelom [[Konštantínopol]]a (detail mozaiky v [[Hagia Sofia]])]]
 
{{Pracuje sa}}'''Byzantská ríša''' (iné názvy: '''Byzancia, Byzant, Byzantsko''', pre rané obdobie: '''Východorímska ríša''' alebo '''Východorímske cisárstvo'''; obyvateľ Byz. ríše sa volá '''Byzantínec'''), je umelý názov pre východnú, [[grécko]]-[[orient]]álnu časť [[Rímska ríša|Rímskej ríše]] a pre nadväzujúci [[stredovek]]ý štát. Táto ríša existovala medzi [[3. storočie|3. stor.]]/[[4. storočie|4. stor.]] po Kr. (tradične sa uvádza rok [[395]]) a rokom [[1453]].
 
Sama seba chápala ako neprerušeného pokračovateľa Rímskej ríše a aj sa tak oficiálne nazývala. Oficiálny [[Gréčtina|grécky]] názov štátu bol '''Ρωμαική Αυτοκρατορία''' (Romaiké Autokratoria, teda Rímska ríša), alebo '''Αυτοκρατορία των Ρωμαϊων''' (Autokratoria ton Romaion, Ríša Rimanov) Hlavným mestom bol [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopol]] (po slovensky tiež [[Carihrad]], dnes [[Istanbul]]), ležiaci na hranici medzi [[Európa|Európou]] a [[Ázia|Áziou]].
 
Ríša sa pôvodne rozkladala vo východnom [[Stredomorie|Stredomorí]] (najmä v dnešnom [[Grécko|Grécku]] a [[Turecko|Turecku]]), epicentrom ríše bola [[Malá Ázia]] neskôr sa jej územie postupne redukovalo smerom k Carihradu.
 
== Názov ==
Byzantská ríša počas svojej existencie nikdy nebola označovaná ako „Byzantská“. Volala sa až do svojho konca ''Βασιλεία (τῶν) Ῥωμαίων'' (''Basileia tón Rómaión'' – Ríša Rimanov) alebo ''Ῥωμαϊκὴ αὐτοκρατορίααυτοκρατορία'' (''Rómaiké autokratoria'' – Rímske cisárstvo) alebo skrátene ''Ῥωμανία'' (''Rómania'' – pribl. „Rímsko“). Aj samotní Byzantínci – tak ako [[Gréci]] až do 19. či 20. storočia – sami seba označovali ako Rimania (Ῥωμαίοι – Rómaioi). Takto sa nazývalo grécke obyvateľstvo až do 19. stor. a čiastočne aj dnes. Slovo Gréci (Έλληνες – Hellénes) sa používalo len pre predkresťanské, pohanské grécke kultúry a štáty.
 
Názov Byzantská ríša, odvodený od [[Byzantium]] čiže latinizovanej formy pôvodného gréckeho mena (''Βυζάντιον'' -''Byzántion'') predchodcu hlavného mesta, vymyslel a popularizoval francúzsky historik [[18. storočie|18. stor.]] [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieu]], lebo tak ako vtedy mnohí považoval ríšu za dekadentnú a preto nehodnú mena Rímska ríša.
== Charakteristika ==
[[Súbor:ByzantineBronzes.jpeg|thumb|Byzantské mince]]
Byzantská ríša bola zmesou rímskeho štátnictva, gréckej kultúry a [[Kresťanstvo|kresťanského]] náboženstva. Cisár (autokrator) bol fakticky neobmedzeným vládcom ríše a cirkvi ([[cézaropapizmus]]). Až do stredného stredoveku bola ríša kultúrne najvyspelejším štátom Európy aj [[islam]]ského sveta. Základnými dvoma hodnotami ríše bolo kresťanstvo a „rímske“ občianstvo.
 
Až do čias cisára [[Herakleios|Herakleia]] možno ríšu aspoň v oficiálnom prejave charakterizovať ako pripomínajúcu [[antika|neskorú antiku]]latinskú (pozri aj [[Rímska ríša]]). Za Herakleia došlo kuk grécizácii[[Helenizácia|helenizácií]] ríše – o. i. sa úradným jazykom stala [[gréčtina]] namiesto latinčiny -, no národná identita obyvateľstva bola už aj predtým, najmä od konca [[6. storočie|6. stor.]], v podstate grécka (jazyk literatúry, cirkvi, administratívy a obchodu). Hoci na území ríše žilo veľa národov ([[Gréci]], [[Arménci]], [[Židia]], [[Egypťania]], [[Sýrčania]], [[Ilýri]] a [[Slovania]]) bolo územie ríše už po stáročia helenizované (t. j. patriace do gréckeho kultúrneho okruhu). V ríši vznikla aj grécko-pravoslávna forma kresťanstva. Byzantínci sami seba nazývali „christianos orthodox“, čiže pravoverný kresťan.
 
Významnými mestami boli Carihrad, [[Antiochea]], [[Efezos]], [[Solún]] a [[Alexandria]]. Významnými časťami ríše boli spočiatku aj [[orient]]álne provincie. Po ich strate sa centrálnym územím stala [[Malá Ázia]], o ktorú pre jej hospodársku dôležitosť Byzancia aj často bojovala. Práve strata Malej Ázie (čiastočne v [[11. storočie|11. stor.]], definitívne v [[14. storočie|14. stor.]]) zredukovala Byzanciu zo svetovej na regionálnu veľmoc a napokon na malý štát.
1 266

úprav