Byzantská ríša: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 917 bajtov ,  pred 6 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
== Vojsko ==
[[Súbor:Asia Minor ca 780 AD.svg|thumb|upright=1.4|left|Byzantské themy koncom 8. storočia]]
[[Súbor:Byzantine klivanium (Κλιβάνιον).jpg|thumb|Pancier, Klivanion, z neskorobyzantského obdobia, typické vybavenie byzantského vojaka.]]
Podobne ako rímska armáda aj byzantské vojsko si udržiavalo vysokú úroveň disciplíny, taktickej zdatnosti a organizácie. V [[Starovek|neskoršej antike]] pozostávalo z pohraničných zborov (''[[limitanei]]'') a z mobilnej poľnej zálohy (''[[comitatenses]]'').<ref>Dupuy (1996), s. 166</ref> Rozhodujúcou zložkou byzantskej brannej moci bolo ťažké jazdectvo tvorené [[katafrakt]]ami.<ref name="dupuy">Dupuy (1996), s. 234</ref> Na východných arabských hraniciach operovala zvláštna ťažkoodená kavaléria, tzv. [[Akrites|Akrites.]] Veľkej pozornosti sa tešili teoretické úvahy o stratégii a vojenstva a niektorí cisári dokonca spísali vlastné názory o umení vojny. Zrejme najviac vošiel do známosti ''Strategikon'' od [[Maurikios I.|Maurikia]], Vďaka ktorému poznáme taktiku [[Rímske vojsko|neskororímskeho vojska]]. Po začatí arabských výbojov preukázala ríša svoju vitalitu a pružnosť osvojením defenzívnejšej strategickej koncepcie. Od [[7. storočie|7. storočia]] sa preto byzantské územie členilo na [[thema|themy]], vojenské a administratívne celky na čele s veliteľom s hodnosťou [[Stratég|strategos]] (generál).<ref>Zástěrová a kol. (1992), s. 93 – 95</ref> Týmto sa zrušilo staré usporiadanie vojska z 3. stor. Lokálna domobrana strážiaca jednotlivé themy dokázala zadržať najprudšie útoky [[Kalifát]]u medzi 7. a 9. storočím.<ref name="dupuy" /> Jadro byzantského vojska sa skladalo z elitných profesionálnych oddielov nazývaných [[tagma|tagmy]] (tagmata), dislokovaných najviac v blízkosti Carihradu.<ref>Treadgold (1997), s. 358 – 359</ref> Išlo o pokračovanie neskororímskej cisárskej stráže (scholae palatinae, numeri). Veliteľom tagmát bol tzv. domestikos. Po zažehnaní arabského nebezpečenstva prechádzali Byzantínci približne od polovice 9. storočia pozvoľna do ofenzívy, kulminujúcej za panovania vojenských cisárov Nikefora II., [[Ján I. Tzimiskes|Jána I. Tzimiska]] a [[Basileios II.|Basileia II.]] v [[10. storočie|10. storočí]]. V dôsledku expanzie stratila themy vo vnútrozemí svoje opodstatnenie, postupne sa demilitarizovali a boli podriadené civilnej správe.
 
Keď sa systém themovej domobrany v [[11. storočie|11. storočí]] fakticky rozložil, Byzantínci sa museli v stále väčšej miere spoliehať na zahraničných [[žoldnier]]ov.<ref>Treadgold (1997), s. 591</ref> S vytrvalým nedostatkom vlastných vojenských síl sa [[Komnenovci|komnenovskí]] cisári snažili vyrovnať udeľovaním [[Prónia|prónií]], daňových výnosov z pôdy výmenou za vojenské služby.<ref>Treadgold (1997), s. 680</ref> Tým ale priživovali proces postupnej [[Feudalizmus|feudalizácie]] ríše, podkopávajúci autoritu carihradskej vlády. Počas väčšiny svojej existencie najímala byzantská armáda do svojich radov cudzích žoldnierov. V časoch kríz v 11. a ďalších storočiach sa potom neraz stretávala s ich nespoľahlivosťou a vzburami. Jazdu dopĺňali muži [[Germáni|germánskeho]], [[Huni|hunského]], [[Polovci|kumánskeho]], [[Alani|alanského]] či [[Turkické národy|turkického]] pôvodu, naproti tomu ťažká pechota sa regrutovala z bojovníkov pochádzajúcich zo severnej a západnej Európy. Asi najslávnejšou žoldnierskou jednotkou v Byzancii bola elitná [[varjagovia|varjažská garda]].<ref>Ostrogorsky (1963), s. 254</ref>
 
Popri pozemných silách spočívala obrana ríše na byzantskom námorníctve, vybavenom rýchlymi galérami, nazývanými [[dromón]]y, a používajúcom tajnú zbraň, pre ktorú sa vžilo označenie „[[grécky oheň]]“. Byzantská námorná prevaha v oblasti východného Stredomoria pretrvala do 11. storočia, keď vzrástla sila [[Taliansko|talianskych]] obchodných republík.<ref>Mango (2002), s. 197</ref>
 
Vojaci mali dobré vybavenie, pozostávajúce z meča, štítu a často aj oštepu, prilby a panciera. Počas trvania Byzantskej ríše sa vybavenie obmieňalo, no typickým na dlhú dobu ostáva lamelový pancier, klivanion a chrániče slabín [[Pterygy|pterygy.]] Byzantskí Gréci vynašli aj typickú zbraň stredoveku, tzv. katapult [[trebuchet]].
 
== Diplomacia ==
1 266

úprav