Malá Ázia: Rozdiel medzi revíziami

Hlavné rieky sú: [[Kizilirmak]] ([[gréčtina|gr.]] ''Alys''), [[Eufrat]], [[Sakarya]] (gr. ''Sangarios''), [[Seyhan]] (gr. Saros) a [[Tigris]].

 

[[Súbor:Seleuco I Nicatore.JPG|náhľad|Seleukos I. Níkátor]]

V Malej Ázií žilo v staroveku mnoho národov. V rokoch 1500{{--}}1000 pred Kr. tu žili hlavne [[Chetiti]], ktorí tu vytvorili vyspelú [[orient]]álnu kultúru. Neskôr sem prišli iné národy, pravdepodobne z [[Grécko|Grécka]], [[Frýgovia]], [[Lýdi]], [[Tráci]] a [[Kapadóčťania]]. Tieto národy však neboli gréckeho pôvodu. Z Malej Ázie pochádzajú pravdepodobne aj [[Kréta|krétski]] [[Minojská kultúra|Minojci]]. V tomto období sa tu pravdepodobne na západe polostrova usadili aj [[Achájci|achajskí Gréci]], alebo im príbuzné protogrécke kmene, ku ktorým patrili aj starovekí [[Trója]]nia. Okolo 11. stor. pred Kr. sa na západe trvalo usadili [[Gréci]]. Boli to [[Aiolovia]] na severozápade, [[Íonovia]] v stredozápade a [[Dóri]] na juhozápade Anatólie. Títo [[Gréci]] nekôr kolonizovali aj celé severozápadné pobrežie ([[Ióni]]). Najvýznamnejšie grécke mestá západnej Anatólie boli [[Halikarnas]]os, [[Efez|Efesos]], [[Izmir|Smyrna]] a [[Milét]]. Práve tu vznikla klasická [[grécka filozofia]]. Na juhu polostrova žili už od [[Mykénska kultúra|Mykénskej doby]] Pamfýlski Gréci, v [[Pamfýlia|Pamfýlii]]. Počas [[Veľká Grécka kolonizácia|Veľkej gréckej kolonizácie]] sa Gréci usadili vo všetkých severných a južných pobrežných oblastiach. Na severe, v kraji [[Pontos]] vznikli kolónie mesta [[Milét]], ako [[Trabzon|Trapezus]], [[Sinope]], [[Rize]], [[Kotyora]], [[Atény (Pontos)|Atény]] a mnohé ďalšie, menšie kolónie. Na juhu sa [[Gréci]] usadili v mestách [[Patara]], [[Xanthos]], [[Soloi]], [[Malos]] a [[Tarsos]]. Gréci sa dostávali do kontaktov so svojimi susedmi, predovšetkým s Lýdmi a Frýgmi, často si s nimi vymieňali kultúrne poznatky, ale aj bojovali. Lýdi vyplienili aj [[Izmir|Smyrnu]]. Gréci si z nich často robili posmech, preto vznikla aj posmešná báj o kráľovi [[Midas]]ovi. V 6. stor. pred Kr. si celú Malú Áziu podmanili [[Peržania]]. Tým sa podarilo ovládnuť aj grécke oblasti, proti nim tu potom vzniklo povstanie [[Maloázijskí Gréci|maloázijských Grékov]], ktoré ale bolo potlačené. [[Peržania]] museli uznať nezávislosť Grékov zo západnej Anatólie až potom, čo boli v [[Grécko|Grécku]] porazení. Definitívny koniec perzského panstva nastal až v 4. stor., kedy Perzskú ríšu zničil [[Alexander Veľký]]. Od tejto doby začína trvalý grécky vplyv na všetky oblasti Malej Ázie. Po smrti Alexandra Veľkého sa územie rozdelilo na viacero gréckych kráľovstiev, najvýznamnejšia bola [[Seleukovská ríša]], juh ovládala [[Ptolemaiovská ríša]], na západe sa presadilo [[Pergamos|Pergamské kráľovstvo]], významná bola aj [[Kapadócia|Kapadócka ríša]] a [[Pontos]]. Vo všetkých územiach, kde nebývali [[Gréci]] sa usadilo mnoho gréckych kolonistov, ako aj v nových mestách, tak na vidiku. Grécky vplyv a grécke obyvateľstvo bolo také veľké, že sa už do 1. stor. helenizovalo celé pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa s Grékmi pomiešalo a začalo rozprávať [[Gréčtina|grécky]]. V Anatólií vzniklo mnoho veľkých gréckym miest, Nikomedia, Nikaia, [[Antiochia]], [[Seleukeia]], [[Filadelfia]] a [[Kayseri|Mazaka]]. V tomto, hellenistickom období sa v strede Anatólie usadzujú [[Kelti]], ktorí splynuli s gréckym obyvateľstvom. Od tejto doby sa tento kraj nazýva [[Galatia]]. V 2. stor. sa postupne Malá Ázie stáva súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Pergamský kráľ Attalos odkázal Rímus svoju ríšu v závete. Rimania si podrobili aj Seleukovcov, generál [[Pompeius]] aj ostatné územia a [[Sulla]] zničil Pontské kráľovstvo. Slobodná ostala iba [[Kapadócia]], tá však bola ako vazalský štát Ríma. V 1. stor. si cisár [[Tiberius]] povolal kráľa Archelaa do [[Rím]]a a zbavil ho vlády. Od tejto doby je celé územie Anatólie súčasťou Rímskeho impéria.

V Rímskej ríši sa ešte zvýšil grécky vplyv v Malej Ázií. Úradným jazykom východu bola gréčtina. Územie bolo rozdelené na nasledujúce provincie: Asia, Bythinia et Pontus, Lycia et Pamphylia, Galatia, Cilicia, Cappadocia a Syria. V niektorých veľkých mestách sa usadili aj [[Taliani|italskí]] obchodníci. V prvých storočiach sem preniká [[Kresťanstvo|kresťanské učenie]] a práve Anatólia bola jedna z prvých územií, kde sa podarilo obrátiť obyvateľov na kresťanstvo. Boli tu však aj silné pohanské kulty, ako kult bohyne [[Kybála|Kybély]], veľkej matky bohov, alebo kult boha [[Mithra|Mithru]]. V rímskom období zažila Malá Ázia obdobie prosperity a patrila medzi najbohatšie územia ríše. V [[3. storočie|3. stor.]] mnohé mestá Anatólie vyplienili [[Góti]] z [[Krym]]u. Na východe polostrova zvádzali Rimania boje s Peržanmi. Od roku [[395]] patrí Anatólia Východorímskej (Byzantskej) ríši.

 

V ranobyzantskom období sa tu upevnilo kresťanstvo. Územie bolo veľmi bohaté a aj preto ľákalo [[Peržania|Peržanov]] z východu, ktorý v 6. a 7. stor. dobyli a vyplienili mnohé územia aj bohatú [[Antiochia|Antiochiu]]. V [[7. storočie|7.]] a [[8. storočie|8. stor.]] Perziu ovládli [[Arabi]], ktorí potom útočili na Anatóliu. Väčšina miest bola zničená a jeho obyvateľstvo zmenilo spôsob života. Upustilo od rímskych tradícií a stiahlo sa do opevnení. Byzancia však Arabov porazila a veľa miest sa spamätalo a prinavrátilo sa ku klasickej starovekej kultúre. Anatólia bola jedno z najvýznamnejších kultúrnych území na svete. V tomto období sa hlavne na východe polostrova usadzujú [[Arméni]], ktorí žili spoločne s Grékmi bez akýchkoľvek konfliktov. V 7.{{--}}[[9. storočie|9. storočí]] tu boli usadzovaní aj [[Slovania]], ktorých cisári odvážali z [[Grécko|Grécka]]. Slovania boli usadzovaní na východe Anatólie, tu slúžili v armáde, no neskôr splynuli s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Územie Malej Ázie bolo Byzanciou rozdelené na územné celky, thémy: Avydos, Opsikion, Thrakesion, Kibyraioton, Optimation, Vukellarion, Paflagonia, Armenakion, Chaldia, Koloneia, Sevasteia, Charsianon, Kappadokia, Lykandos, Melitini, Kilikia, Seleukeia a Anatolikon. Obyvatelia sa rozdelovali na [[Romaioi|Romaiov]] (teda [[Gréci|Grékov]]), [[Arméni|Arménov]] a žil tu aj kmeň [[Isauri|Isaurov]]. V roku 1071 sa tu pri Mantzikerte odohrala bitka medzi byzantským cisárom [[Romanos Diogenes|Romanom Diogenom]] a tureckým sultánom Alp Arslanom. Turci v tejto dobe začínajú prenikať do Malej Ázie. Byzancia v tejto bitke utrpela zdrvujúcu porážku, stratila Kapadóciu, začali sem prenikať [[Turci]]. V [[13. storočie|13. stor.]], Byzanciu zničili križiaci a na jej území vznikli viaceré štáty. Malo to aj pozitíva, lebo Turci sa stiahli zo západnej časti polostrova. Vznikli tu viaceré štáty. [[Bithýnia|Bithýniu]] ovládlo európske [[Latinské cisárstvo]], veľkú časť západnej Anatólie kontrolovalo grécke [[Nikajské cisárstvo]], na juhu vznikla Malá Arménia, stred ovládli Turci, mali tu [[Iokonská ríša|Ikonskú ríšu]], v ktorej však žili hlavne [[Gréci]], ktorí ju aj spravovali. Na severe, v [[Pontos|Ponte]] vznikol grécky štát, [[Trapezuntské cisárstvo]]. Grécke štáty Nikaia a [[Trabzon|Trapezus]] sa pokladali za nástupcu Byzancie. Niakjskému cisárstvu sa podarilo vyhnať Európanov z [[Istanbul|Konšantinopolu]] a znovuvytvoriť Byzantskú ríšu. Posledné panovnícke rody Angelovci, Dukasovci, Komnenovci a Paleologovci boli významné straé grécke rodiny z Anatólie. V [[15. storočie|15. stor.]] však Osmanskí Turci opäť útočili a Byzancia im nedokázala účinne vzdorovať, preto si rýchlo podrobili celú Malú Áziu, v roku [[1453]] dobyli Konšatntinopol, čím zanikla Byzantská ríša. Posledné nezávislý štát bolo grécke Trapezuntské cisárstvo, ktoré Turci dobyli v roku [[1461]].

 

V Anatólií sa usadilo turecké obyvateľstvo, ktoré však nebolo vo väčšine ku pôvodnému gréckemu obyvateľstvu. Väčšina anatólskeho obyvateľstva sa islamizovala a teda aj poturčila, tak sa z Turkov stalo väčšinové obyvateľstvo. Po ustálení Tureckej moci sa situácia stabilizovala, síce kresťania žili v horších podmienkach. Kresťania sa udržali hlavne na pobrežných územiach a boli to [[Romaioi|Romaiovia]] ([[Gréci]]). [[Arméni]] žili hlavne v centrálnom územií. V západnej Anatólií tvorili Gréci väčšinu, aj kvôli tomu, že sem v [[16. storočie|16.]]{{--}}[[17. storočie|17. stor.]] prišlo grécke obyvateľstvo hlavne z [[Grécke ostrovy|gréckych ostrovov]] a tak posilnili miestnu grécku populáciu. Väčšinu tvorili Gréci aj v [[Pontos|Ponte]], teda na severe Anatólie. Rozprávali [[Pontčina|pontskou gréčtinou]]. Gréci však žili aj v [[Kapadócia|Kapadócií]], tu tvorili menšinu. Na juhu Malej Ázie a v niektorých veľkých stredoanatólskych mestách sa Gréci tiež udržali, uchovali si svoje tradície a národnosť, ale začali rozprávať po turecky. Títo Gréci sa nazývajú [[Karamanlidi]]. Okrem Arménov a Grékov na východe polostrova žili aj [[Kurdi]] a [[Asýrčania]]. V [[19. storočie|19. stor.]] tu boli ohlasi Grékov na [[Grécka vojna za nezávislosť|Grécku vojnu za nezávisloť]]. Turci však nedovolili povstať grékom v Anatólií, keď zabili gréckeho patriarchu v [[Istanbul|Konštantinopole]]. Po oslobodení [[Grécko|Grécka]] sem mnoho [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]] odišlo.

Začiatkom [[20. storočie|20. stor.]] žili v Malej Ázií moslimovia – [[Turci]], menšiny tvorili kresťania – [[Gréci]] v počte asi 1 500 000 a [[Arméni]], menšie menšiny boli Kurdi a Asýrčania. V roku [[1919]] grécke vojsko pod vedením premiéra [[Eleftherios Venizelos|Venizela]] ovládlo západnú Anatóliu s mestom Smyrna, ktorá bola kultúrnym centrom [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských Grékov]]. V roku [[1922]] boli však Gréci porazení Ataturkom a vojsko sa stiahlo z Malej Ázie. V tomto období boli na Grékov, Arménov a Asýrčanov spravené viaceré genocídy, ktoré spáchal aj [[Mustafa Kemal Ataturk]]. V [[Pontos|Ponte]] bolo zabytých 350 000 Grékov, v [[Izmir|Smyrne]] okolo 50 000 Grékov a Arménov. Tieto genocídy Turecko dodnes popiera.