Kysuce: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Disambig: 1x: Zborov → Zborov nad Bystricou; wl. okres norm.: 2x; typog.; drob. |
externé odkazy, formulácia, rozšírenie |
||
Riadok 1:
[[Súbor:
'''Kysuce''' sú región na severozápade [[Slovensko|Slovenska]]. Na západe hraničia s [[Česko]]m a na severe s [[Poľsko]]m.
Riadok 6:
Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto [[Kysucké Nové Mesto]], ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky [[Kysuca]]. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Tešín]]a.
'''Galéria kysuckých miest'''
<gallery>Kysucke nove mesto-namestie slobody.jpg|thumb|[[Kysucké Nové Mesto]]- najstaršia usadlosť a mesto na Kysuciach
File:Čadca - city center.jpg|thumb|[[Čadca]] - najväčšie mesto na Kysuciach
First view on the St. Andrew's Square, Krásno nad Kysucou, Slovakia.jpg|thumb|[[Krásno nad Kysucou]] - najmladšie mesto na Kysuciach
</gallery>
Okresy:
Řádek 11 ⟶ 18:
* [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]]
== História ==
Řádek 21 ⟶ 28:
=== [[Stredovek]] ===
* Od 1. storočia chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5.{{--}}6. storočí prví [[Slovania]].
* Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku [[1244]], ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou [[Kysuca]], riečkou [[Divinka]] a potokom [[Vranie]]. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
* V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. storočia. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov [[1332]]{{--}}[[1337]], kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku [[1244]] udeľuje uhorský kráľ [[Belo IV.]] Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku [[1254]] mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku [[1321]] a ako osada prerastajúca v mesto roku [[1325]] – dnešné Kysucké Nové Mesto.
* Z roku [[1325]] pochádza prvá písomná zmienka o obci [[Krásno nad Kysucou]] – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku [[1788]] vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.
[[Súbor:Kysuca, 17th century.jpg|thumb|right|Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy z polovice [[18. storočie|18. storočia]]]]
=== [[Novovek]] ===
Řádek 51 ⟶ 61:
== Turistický ruch ==
[[Súbor:Stará Bystrica1.jpg|thumb|Slovenský orloj v obci [[Stará Bystrica]]]]
[[Súbor:Hluz-U34 901-skanzen.jpg|thumb|[[Historická lesná úvraťová železnica|Parná lokomotíva v Novej Bystrici]]]]
* Kysuce sú vyhľadávaným miestom milovníkov hôr a všetkého čo k nim patrí, či v zime, alebo v lete. Stredisko Snow paradise [[Veľká Rača]] Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“. Sú tu 3 sedačkové lanovky a pre bežkárov Kysucká lyžiarska magistrála. V lete zase lanová a bobová dráha, trampolíny, lezecká stena, a iné atrakcie.
Řádek 59 ⟶ 70:
=== Turistické zaujímavosti ===
[[Súbor:Korňanský ropný prameň.JPG|thumb|Ropný prameň v [[Korňa|Korni]]]]
* [[Slovenský orloj]] v Starej Bystrici - Bol postavený v rokoch [[2003]] - [[2009]]. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska.
* [[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke. Je možné tu vidieť nielen šikovnosť našich starých otcov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti [[Historická lesná úvraťová železnica|úzkokoľajnej lesnej železničky]] s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí.
* [[Kamenné gule v Milošovej]] (Megoňky) sú svetovou raritou a výnimočným prírodným úkazom. Ich záhadný pôvod doteraz nie je dostatočne vyjasnený a predpokladá sa, že boli vytvorené prírodnými silami na morskom dne.
Řádek 67 ⟶ 79:
* V rokoch 1983{{--}}1989 bola vybudovaná vodárenská nádrž [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|Nová Bystrica]]. Tvorí najrozsiahlejšiu vodnú plochu na Kysuciach s rozlohou {{ha|180|m}}. Výstavbou boli zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. V súčasnosti zásobuje vodou región Kysuce a Žilinu.
* Najstarší [[brest hrabolistý]] na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.
* Mosty v Krásne nad Kysucou - V Krásne nad Kysucou sa nachádzajú tri mosty, ktoré sú významné ako z historického tak aj z turistického hľadiska.
''Najstarší'' z týchto mostov pochádzajúci z roku [[1835]] sa nachádza v časti [[Blažkov (Krásno nad Kysucou)|Blažkov]], svojou dĺžkou takmer 52 m je to pravdepodobne najdlhší celokamenný most na Slovensku.
''Druhý'' ešte významnejší most postavený zo železobetónu sa nachádza pri výjazde z Krásna nad Kysucou smerom na Čadcu. Postavený bol v roku [[1891]] pričom nebol počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zničený a dokázal vydržať nápor dopravy napriek nosnosti 10 t ako jediný prejazdný most do Čadce až do 80. rokov 20. storočia. Po rekonštrukcii v roku [[2014]] sa most zrekonštruoval a zvýšila sa jeho nosnosť na 30 t.
Tretí ''most Lásky a priateľstva'' sa nachádza v časti [[Kalinov (Krásno nad Kysucou)|Kalinov]]. Postavený bol v roku [[2010]] ako náhrada za zničený most po povodni z roku [[2007]]. Na moste sa dá dodnes zamykať zámok pre zaľúbencov alebo zámok pre šťastie. Zámky sa dajú kúpiť vo výrobe kľúčov ČEJS na ulici SNP v meste Krásno nad Kysucou.
* „Pán svetla“ – [[Imrich Dotčár]] z Vysokej nad Kysucou odišiel ako mladý drotársky učeň do Ruska, aby sa naučil remeslu. Po čase si otvoril dielňu a zbohatol. Zanechal drotárstvo a pustil sa do podnikania s petrolejom. V Samare získal zákazku na výstavbu mestského osvetlenia a kúpil niekoľko ropných prameňov v Rusku. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom hodinu svetla zadarmo a tak ho vďační občania mesta začali prezývať „pán svetla“.
* V Čadci vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový).
| |||