Hospodárska a menová únia (Európska únia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typografia |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 18:
== Vývoj menovej integrácie ==
[[Rímska zmluva]] o založení [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]] neobsahovala žiadne ustanovenia týkajúce sa menovej integrácie spoločenstva, o skutočnej menovej únii ani nehovoriac. V tom čase sa to zdalo zbytočné, pretože na rozhraní [[50. roky 20. storočia|50.]] a [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] minulého storočia zaručoval menovú stabilitu medzinárodnej ekonomiky medzinárodný [[
Rozšírenie spoločného trhu však čoskoro navodilo otázku, či štvoricu základných slobôd možno skutočne dosiahnuť, keď budú členské štáty uplatňovať svoju vlastnú a odlišnú menovú politiku. Keďže finančné transakcie medzi štátmi vyžadujú uskutočňovanie kurzových operácií, nestabilita výmenných kurzov a nepredvídateľnosť menových výkyvov znamenala, že pohyb tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl bol z podnikateľského hľadiska rizikovou záležitosťou. Táto nestabilita sťažuje prognózovanie zisku, čo by mohlo vážne ohrozovať fungovanie spoločného trhu. Keď si členské štáty stanovujú vlastnú menovú politiku, výmenné kurzy kolíšu v závislosti od ich vnútorných hospodárskych a menových procesov. V najhoršom prípade môžu tieto výkyvy dokonca spôsobiť trvalo nestabilnú situáciu, čo môže ohroziť väčšinu výhod vyplývajúcich z colnej únie a spoločného trhu.
Riadok 24:
Uvedomenie si týchto faktov a nevyhnutnosť eliminovať menové výkyvy podnietili členské štáty k vykonaniu prvých krokov k menovej integrácii a v konečnom dôsledku k vytvoreniu menovej únie. Cieľ – vytvoriť menovú úniu – bol podľa mnohých názorov logický, pretože integračné teórie predpokladali vytvorenie hospodárskej únie po vytvorení spoločného/jednotného trhu, pričom jedným z najdôležitejších prvkov hospodárskej únie je práve integrovaná menová politika a v jej rámci jednotná mena.
Výrazná potreba zbližovania menovej politiky členských štátov sa po prvý raz prejavila koncom 60. rokov minulého storočia, keď
Po neúspechu Wernerovho plánu sa členské štáty znova pokúsili fixovať partity mien štátov spoločenstva, ale [[britská libra]] nemala záujem o zapojenie sa do tohto mechanizmu a slabší [[francúzsky frank]] a [[talianska líra]] zasa nesplnili podmienky. Napokon sa celý plán zredukoval na vytvorenie zóny menovej stability, ktorú tvorila permanentná stabilná [[nemecká marka]] a meny niektorých menších štátov. Táto spolupráca však nemohla v žiadnom prípade zaručiť hladké fungovanie spoločenstiev a spoločného trhu.
Riadok 31:
== Európsky menový systém ==
Hlavným cieľom Európskeho menového systému (EMS) bolo dosiahnuť stabilitu výmenných kurzov v rámci spoločenstva. EMS bol
[[Európsky mechanizmus výmenných kurzov]] sa zakladal na centrálnych paritách zúčastnených mien stanovených národnými centrálnymi bankami. Pre všetky meny sa vyhotovovala tabuľka dvojstranných kurzov. V roku 1979 sa vyžadovalo, aby sa meny udržiavali v rámci fluktuačného pásma 2,25 %, čo znamenalo, že maximálna fluktuácia medzi ktoroukoľvek dvojicou mien bola 4,5 %. Ak sa výmenný kurz nedarilo udržať v tomto rozpätí, národná centrálna banka musela intervenovať.
Riadok 49:
== Delorsov plán ==
Po neúspechu Wernerovho plánu sa v programe ES na dlhý čas upustilo od koncepcie menovej únie. Po roku [[1987]] sa však znova dostala na program vzhľadom na výsledky EMS a prijatie Jednotného európskeho aktu a s ním súvisiacu liberalizáciu kapitálového trhu. Toto
Delorsova správa podobne ako Wernerov plán navrhovala úplnú liberalizáciu pohybov kapitálu, úplnú a neodvolateľnú konvertibilitu národných mien, odstránenie fluktuačných pásiem a neodvolateľné fixovanie výmenných kurzov. Ako kľúčový prvok tohto systému navrhovala zaviesť jednotnú menu.
|