Alexandr Isajevič Solženicyn: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy
HPPA (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 3:
|Meno = Alexandr Isajevič Solženicyn
|Portrét = A solzhenitsin.JPG
|Popis = ruský spisovateľ, disident, držiteľ nobelovejNobelovej ceny za literatúru
|Dátum narodenia = [[11. december]] [[1918]]
|Miesto narodenia = [[Kislovodsk]], [[Rusko]]
Riadok 13:
 
== Život ==
Narodil sa [[11. december|11. decembra]] [[1918]] v meste [[Kislovodsk]]. Jeho otec Isakij Semionovič zomrel nešťastnou náhodou pri poľovačke ešte pred jeho narodením. V roku 1925 sa s matkou presťahoval do [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]]. V nižších ročníkoch školy sa mu často vysmievali za to, že nosil pravoslávny kríž. Čelil tiež problémom, pretože nechcel vstúpiť do pionierskej organizácie, či za navštevovanie kostola. Pod vplyvom školy však neskôr prijal [[komunizmus|komunistickú]] ideológiu. Vo vyšších ročníkoch sa začal zaujímať o literatúru, históriu a spoločenské dianedianie. Písal tiež básne. V roku [[1936]] vstúpil do [[Komsomol]]u a začal študovať na Rostovskej štátnej univerzite, keďže však nechcel aby bola literatúra jeho jediným zdrojom obživy, študoval na matematiku a fyziku. V apríli [[1940]] sa oženil s Nataliou Rešetkovskou. Pracoval ako učiteľ fyziky.
 
Po [[operácia Barbarossa|napadnutí Sovietskeho zväzu]] nacistickým [[Nemecko]]m bol najprv v septembri [[1941]] mobilizovaný a neskôr bol v polovici októbra povolaný do armády. Požiadal o prijatie do dôstojníckeho kurzu, ktorý absolvoval v meste [[Kostroma]]. V októbri roku [[1942]] sa stal [[poručík]]om. Na front sa dostal vo februári [[1943]] ako veliteľ batérie vzdušného odposluchu (tieto jednotky boli súčasťou protilietadlovej obrany). Dosiahol hodnosť [[kapitán]]a, bol vyznamenaný [[Rad Vlasteneckej vojny|Radom Vlasteneckej vojny]] a [[Rad červenej zástavy|Radom červenej zástavy]].
Riadok 27:
 
* ''[[Dvesto rokov pospolu]]'' - dvojzväzkové dielo opisujúce tému rusko-židovských vzťahov s kritickým pohľadom na úlohu Židov v ruských dejinách.
* ''[[Jeden deň Ivana Denisoviča]]'' (''Один день Ивана Денисовича'', Odin deň Ivana Denisoviča [[1962]]): dej tejto novely nás zavádza do komunistického politického pracovného tábora a opisuje jeden deň človeka odsúdeného na 10 rokov podľa § 54 (podľa tohto § sa odsuzovalaodsudzovala väčšina politických väzňov; 10 rokov bol lepší štandard pre ľudí, ktorí nič neurobili).
* ''[[V kruhu prvom]]'' (''В круге первом'' - V kruge pervom ([[1968]] USA a ruský [[samizdat]]), písané v rokoch 1955 - 1967
* ''Rakovina'', (''Раковый корпус'', Rakovyj korpus [[1968]] Nemecko a ruský samizdat, rozšírená verzia [[1978]] USA a ruský samizdat): formou románu rozpráva o liečebni [[Rakovina|rakoviny]] v postalinskom období - čiže okolo r. 1956 (sám Solženicyn prešiel liečbou rakoviny roku [[1954]] v [[Taškent]]e). Hlavným hrdinom je človek chorý na rakovinu, je to vyhnanec. Stretávame sa tu nielen s nedostatkom lôžok, ale aj s láskou, ale objavuje sa tu aj politika. Dej opisuje nestranná osoba, na izbe a na chodbách s vyhnancom ležia ľudia rôznych pováh a názorov, medzi nimi aj komunisti.