Flyšové pásmo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Vývoj: fix ref |
fix |
||
Riadok 46:
** [[bielokarpatská jednotka]] má samostatné postavenie, nachádza sa iba na Slovensku a v Česku. Tvorená je vrchným javorinským a spodným bošáckym príkrovom<ref>Potfaj, M., 1993: ''Postavenie bielokarpatskej jednotky v rámci flyšového pásma Západných Karpát.'' Geologické práce, Správy, 98, s . 55-78</ref> (niektorí autori považujú za jej analóg na Orave oravsko-magurskú jednotku) je prechodným členom medzi bradlovým pásmom a flyšovým pásmom.
Do Východných Karpát pokračuje západokarpatská magurská jednotka, tu tiež označovaná ako leordinská, (rozsahu od [[mástricht (geochronologická jednotka)|mástrichtu]] po [[paleocén]]). Vo Východných Karpatoch boli definované ďalšie jednotky, na Ukrajine sú to<ref name="Osczypko">Oszczypko, N., 2004: [http://www.pgi.gov.pl/pdf/pg_2004_08_2_15a.pdf ''The structural position and tectonosedimentary evolution of the Polish Outer Carpathians.''] Przeglad Geologiczny, 52, 8/2, s. 780-791</ref>:
* [[borislavsko-pokutyjská jednotka]]
* [[kamianno potikská jednotka]]
Riadok 61:
== Vývoj ==
Sedimentácia v panvách flyšového pásma sa začala v priebehu strednej [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a pokračovala do [[oligocén]]u resp. začiatku [[miocén]]u. Panvy flyšového pásma sa vyvíjali vo viacerých etapách. Prvou bola strednojurská až spodnokriedová termálna [[subsidencia]]. Od vrchnej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] po [[paleocén]] možno v niektorých jednotkách pozorovať známky inverznej tektoniky. Vo väčšine oblastí však subsidencia pokračovala celý paleocén až po stredný [[eocén]]. Synorogénne uzatváranie panví flyšového pásma nasledovalo od vrchného eocénu po spodný [[miocén]].<ref name="Osczypko"/>
Príkrovy flyšového pásma boli uvedené do pohybu v dôsledku [[subdukcia|subdukcie]] ich podložia a vytvorili rozsiahly vrásovo násunový komplex. Charakter kôry (oceánska, suboceanická či kontinentálna) jeho podložia je dodnes predmetom diskusií. Deformácia flyšového pásma sa udiala postupne. Oblasť magurskej panvy bola deformovaná v období od vrchného [[oligocén]]u po [[báden]] (stredný [[miocén]])<ref name="Vozár et al., 2002"/>. Sliezská a ždánická jednotka boli deformované v karpate až spodnom bádene. Moldavidný flyš bol deformovaný od burdigalu, hlavne v sarmate a bádene. Najvnútornejšie príkrovy vykazujú aj staršiu vrchnokriedovú deformáciu.<ref name="Sandulescu, 1994"/> [[Subdukcia]] podložia flyšového pásma (možného pokračovania [[Valaiský oceán|Valaiského oceánu]]) mala generálne južný smer, vnútorné jednotky preto boli pri [[orogenéza|orogenéze]] presunuté na vonkajšie časti teda generálne z juhu na sever. Skrátenie malo rozsah od 60 do {{km|120|m}}, resp. 130–135 km<ref>Roure, F., Roca, E., Sassi, W, 1993, ''The Neogene evolution of the outer Carpathian flysch units (Poland, Ukraine and Romania): kinematics of a foreland/fold-and-thrust belt system.'' Sedimentary Geology, 86, 1-2, s. 177–201</ref>. Zánik oceánu bol spojený s pohybom (leterálna extrúzia) Západných Karpát na východ a severovýchod.<ref>Nemčok, M., Pospíšil, L., Lexa, J., Donelick, R.A., 1998: ''Tertiary subduction and slab break-off model of the Carpathian–Pannonian region.'' Tectonophysics, 295, s. 307–340</ref> Spolu s pohybom do „karpatského zálivu“, pri ktorom došlo k výraznej rotácií vnútrokapratských jednotiek proti smeru hodinových ručičiek až do 90°.
| |||