Slnečná sústava: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.6.81 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od CommonsDelinker |
|||
Riadok 21:
== Charakteristika ==
{| class="wikitable" style="float:right;"
|+ Izotopy s najväčším<br />zastúpením v hmote slnečnej sústavy<ref>{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Arnett |rok=1996 |titul=Supernovae and Nucleosynthesis |vydavateľ=Princeton University Press |miesto=Princeton, New Jersey |isbn=0-691-01147-8 |oclc=33162440 |strany= |jazyk=po anglicky}}</ref>
![[Izotop]]
!Zastúpenie izotopu <br />na milión <br />[[Atómové jadro|atómových jadier]]
|-
| <sup>1</sup>[[Vodík|H]] ||style="text-align:right"| 705 700
|-
| <sup>4</sup>[[Hélium|He]] ||style="text-align:right"| 275 200
|-
| <sup>16</sup>[[Kyslík|O]] ||style="text-align:right"| 5 920
|-
| <sup>12</sup>[[Uhlík|C]] ||style="text-align:right"| 3 032
|-
| <sup>20</sup>[[Neón|Ne]] ||style="text-align:right"| 1 548
|-
| <sup>56</sup>[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 1 169
|-
| <sup>14</sup>[[Dusík|N]] ||style="text-align:right"| 1 105
|-
| <sup>28</sup>[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 653
|-
| <sup>24</sup>[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 513
|-
| <sup>32</sup>[[Síra|S]] ||style="text-align:right"| 396
|-
| <sup>22</sup>[[Neón|Ne]] ||style="text-align:right"| 208
|-
| <sup>26</sup>[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 79
|-
| <sup>36</sup>[[Argón|Ag]] ||style="text-align:right"| 77
|-
| <sup>54</sup>[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 72
|-
| <sup>25</sup>[[Horčík|Mg]] ||style="text-align:right"| 69
|-
| <sup>40</sup>[[Vápnik|Ca]] ||style="text-align:right"| 60
|-
| <sup>27</sup>[[Hliník|Al]] ||style="text-align:right"| 58
|-
| <sup>58</sup>[[Nikel|Ni]] ||style="text-align:right"| 49
|-
| <sup>13</sup>[[Uhlík|C]] ||style="text-align:right"| 37
|-
| <sup>3</sup>[[Hélium|He]] ||style="text-align:right"| 35
|-
| <sup>29</sup>[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 34
|-
| <sup>23</sup>[[Sodík|Na]] ||style="text-align:right"| 33
|-
| <sup>57</sup>[[Železo|Fe]] ||style="text-align:right"| 28
|-
| <sup>2</sup>[[Deutérium|H]] ||style="text-align:right"| 23
|-
| <sup>30</sup>[[Kremík|Si]] ||style="text-align:right"| 23
|}
[[Súbor:Part of Milky Way svk.JPG|right|thumb|300px|Poloha slnečnej sústavy v Galaxii; Slnko sa nachádza v jednom z jej špirálových ramien]]
| priezvisko = Kalenda
| meno = P.
Řádek 34 ⟶ 89:
| strany = 40
| jazyk = po česky
}}</ref> Ostatné telesá sústavy však obiehajú okolo ťažiska rádovo v omnoho väčších vzdialenostiach ako Slnko, takže pre zjednodušenie možno hovoriť, že telesá slnečnej sústavy vykonávajú priamy alebo nepriamy obežný pohyb okolo Slnka. Pri nepriamom obehu teleso obieha okolo telesa, ktoré obieha okolo Slnka. Na pohyb prachu a plynu má okrem gravitácie veľký vplyv aj slnečné žiarenie a [[magnetické pole]]. Aby teleso opustilo obežnú dráhu okolo Slnka a tým aj slnečnú sústavu, musí vyvinúť rýchlosť, ktorá sa nazýva [[3. kozmická rýchlosť|tretia kozmická rýchlosť]]. Len výnimočne, napríklad pri rôznych kolíziách alebo blízkych priblíženiach môže teleso túto rýchlosť prirodzene nadobudnúť. Ak naopak rýchlosť pohybu telesa voči Slnku klesne pod kritickú hodnotu, teleso sa začne po [[Špirála (matematika)|špirále]] blížiť k Slnku a napokon sa vyparí alebo dopadne na jeho [[fotosféra|povrch]].
Slnko obsahuje 99,866 % hmoty slnečnej sústavy. Na planéty pripadá 0,133 % hmoty, na ich mesiace len 5,7.10<sup>−5</sup> %, na planétky 1,5.10<sup>−7</sup> % a na medziplanetárny prach a plyn iba 2.10<sup>−13</sup>.<ref name="Rekordy">{{Citácia knihy |meno=Róbert |priezvisko=Čeman |meno2=Eduard |priezvisko2=Pittich |rok=2002 |titul=Vesmír 1: Slnečná sústava |vydavateľ=Slovenská Grafia |miesto=Bratislava |isbn=80-8067-071-4 |strany=}}</ref> Najväčšia planéta slnečnej sústavy je [[Jupiter]], ktorý má 0,1 % hmotnosti Slnka. Hmota je medzi planétami rozdelená veľmi nerovnomerne. 93 % všetkej hmoty pripadajúcej na planéty obsahuje Jupiter a [[Saturn]].<ref name="Vznik" /> To, že najväčšie množstvo hmoty je viazané v Slnku a plynných planétach veľmi ovplyvňuje aj celkové [[chémia|chemické]] zloženie slnečnej sústavy (pozri tabuľku vpravo).
Řádek 45 ⟶ 100:
Slnečná sústava sa zúčastňuje na rotácii Galaxie, čiže obieha okolo jej [[Sagittarius A*|stredu]]. Obežná rýchlosť je asi {{km|230|m}}/s,<ref name="v číslach">{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Peter |priezvisko=Ivan |titul=Slnko, planéty a mesiace slnečnej sústavy v číslach |url=http://www.astropresov.sk/files/ss_v_cislach.pdf |vydavateľ= |dátum vydania= |dátum aktualizácie= |dátum prístupu=2008-11-18}}</ref> doba jedného obehu trvá približne 250 miliónov [[rok]]ov.
Slnko sa pohybuje cez materiál unikajúci zo skupiny mladých hviezd s názvom ''Asociácia Škorpión'' smerom k ''Lokálnemu medzihviezdnemu oblaku'', pričom ťahá so sebou všetky telesá slnečnej sústavy. V smere pohybu Slnka sa vytvára [[rázová vlna]], v ktorej sa častice [[hviezdny vietor|hviezdneho vetra]] pribrzďujú a odkláňajú. Rýchlosť pohybu
== Telesá ==
| |||