Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Lavice a stallá: rozšírenie |
|||
Riadok 26:
* 1688 - zbor má dvoch kňazov, nemeckého a slovenského, prízemná stavba pôvodného kostola nepostačuje evanjelikom z mesta a okolia, preto je rozhodnuté o rozšírení kostola a mešťania Pavol Vitalis a Ján Michaelides sa vyberajú robiť zbierku po protestantskom severe Európy.
* 1690 - návrat z cesty, vyzbieraných je 792 uhorských zlatých, ale po odčítaní cestovných výdavkov, zostalo 274 uhorských zlatých, čo nepostačuje na stavbu
* 1717 - na jar začínajú buracie práce a príprava na prestavbu kostola, bohoslužby sa konajú v tom čase v náhradných priestoroch v majery vdovy po Jakubovi Krayovi. [[1. júna]] je podpísana zmluva s s popradským staviteľom Jurajom Müttermannom, na 660 uhorských zlatých, tiež naturálie - 3 sudy piva, 7 lakťov jemného súkna a ďalšie, za čo mal mať kostol dostatok okien, podporné točené stlpy, päť chórov a klenba mala mať farbu neba. Druhá zmluba je uzavrená s drevorezbárom z Kežmarku, Jánom Lerchom na vykonanie potrebných rezbárskych prác. Vedením stavby sú poverení vážení mešťania Kristián Rochlitz, Daniel Cornides a Ján Toppertzer. Náklady sa odhadovali na 5 000 uhorských zlatiek, keďže takúto čiastku nevyzbierali, pomáhali bohaté rodiny z Kežmarku a okolia. Napr. stavebné drevo pochádzalo od [[barón]]a Imricha Lužinského z [[Lendak]]u. Prestvba išla rýchlo a tak už [[15. augusta]], 12 neďeľu po Svätej Trojici je kostol
* 1892 - chrám je zaradený medzi pamiatky chránené štátom
* 1967 - cirkev dáva chrám do správy Múzea v Kežmarku, pod podmienkou jeho opravy, čo sa však neudialo
| |||