Verzia z 17:38, 19. júl 2015 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d nahradenie textu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:45, 15. február 2016 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací typo, replaced: - → – , 2000 m → {{m\|2000\|m}} Ďalšia úprava →
Riadok 2: \| Obrázok = geol map.png\|center\|190px }} '''Čelná karpatská priehlbina''' (iné názvy: '''karpatská čelná priehlbina, (čelná) karpatská predhlbeň/karpatská (čelná) predhlbeň, karpatská predhlbina, čelná karpatská hlbina/karpatská čelná hlbina''', zriedkavo '''(karpatská) čelná predhlbenina'''; podľa M. Maheľa aj '''palavikum'''<ref>Maheľ, M., 1986: ''Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied\|Veda]], Bratislava, 503 s.</ref>) je úzky [[Sedimentačný bazén\|sedimentačný priestor]] vyvinutý v čele [[orogenéza\|vrásnených]] pohorí celej [[Karpaty\|Karpatskej sústavy]]. Geomorfologicky dnes zodpovedá jednotke '''Vonkajšie karpatské zníženiny''', staršie nazývanej aj '''Predkarpatské zníženiny'''<ref>pozri napr. Karpaty in: [[Encyklopédia Slovenska]]</ref> či '''perikarpatská depresia'''. Vo fyzickogeografickom členení J. Kondrackého (1989<ref>Kondracki J., ''Karpaty, wydanie drugie poprawione.'' Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne, Warszawa, 1989, ISBN 83-02-04067-3 </ref>) je územie týchto zníženín (pod poľským názvom Podkarpacie) obmedzené tak, že nezahŕňa najjužnejšie časti, teda Subkarpaty východného a južného Rumunska, ani Podișul Getic. Čelná priehlbina sa nachádza celá mimo územia [[Slovensko\|Slovenska]]. Začína v [[Rakúsko\|Rakúsku]] (príp. pri inom vymedzení hraníc Karpát až na [[Morava (región)\|Morave]]), kde je pokračovaním [[Molasová panva\|alpskej molasovej panvy]], pokračuje smerom na severovýchod a východ do [[Poľsko\|Poľska]] a ďalej na [[Ukrajina\|Ukrajinu]] a do [[Rumunsko\|Rumunska]]. ==Geologická charakteristika čelnej priehlbiny == Riadok 22: \| miesto = \| jazyk = }}</ref>) dosahujúce hrúbku do {{m\|2000 \|m}}<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>, ktoré ležia na poklesnutej časti [[Český masív\|Českého masívu]], [[Krakovská plošina\|Krakovskej plošiny]] a [[Východoeurópska platforma\|Východoeurópskej platformy]]. === Časť čelnej priehlbiny v Západných Karpatoch === V oblasti [[Západné Karpaty\|Západných Karpát]] sa čelná priehlbina postupne prehlbovala smerom z juhovýchodu na severozápad západ, v dôsledku tlaku blokov hornín na [[Český masív]] najmä jeho [[moravsko-sliezska oblasť\|moravsko-sliezsku oblasť]] a [[Severoeurópska platforma\|Severoeurópsku platformu]]. Jej južnejšia časť bola v [[paleogén]]e prekrytá [[príkrov (geológia)\|príkrovmi]] vonkajšieho [[flyšové pásmo\|flyšového pásma]]<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. Vznikala v období dvoch [[transgresia (geológia)\|transgresií]]. Prvá z nich prebehla v spodnom [[miocén]]e ([[egenburg]], [[otang]] a [[karpat]]), druhá prišla v strednom miocéne (hranica [[karpat]] - – [[~~báden~~baden]])<ref>Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/Excursions.pdf ''Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association.''] Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.</ref>. Okrem podpovrchových výskytov sa na Morave nachádzajú horniny čelnej priehlbiny aj v [[Českomoravská vrchovina\|Českomoravskej]] a [[Drahanská vrchovina\|Drahanskej vrchovine]], [[Beskydská brázda\|Beskydskej brázde]] a [[Nízky Jeseník\|Nízkom Jeseníku]]. Riadok 33: [[Západné Vonkajšie karpatské zníženiny]] [[Severné Vonkajšie karpatské zníženiny]] Podľa J. Kondrackého ide o dve subprovincie provincie "Západné Karpaty so Západnými a Severnými Vonkajšími karpatskými zníženinami" a jednu subprovinciu provincie "Východné Karpaty s Východnými Vonkajšími karpatskými zníženinami" (pričom obe provincie patria do megaregiónu "Karpatský región"): Řádek 39 ⟶ 38: [[Severné Vonkajšie karpatské zníženiny]] [[Východné Vonkajšie karpatské zníženiny]] Podľa V. Krála sa Vonkajšie karpatské zníženiny členia nasledovne <ref>Král, V.: ''Fyzická geografie Evropy'', 2001</ref>:

Čelná karpatská priehlbina: Rozdiel medzi revíziami