Eukleides z Alexandrie: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d
'''Eukleides z Alexandrie/z Kyrény/z Kýrény''' (iné názvy: '''Eukleidés z Alexandrie/..., Euklides z Alexandrie/...; {{grc|Εὐκλείδης|Eukleides}}/iný prepis Eukleidés, {{lat|Euclides}}; asi [[365 pred Kr.]] – [[300 pred Kr.]]), najčastejšie známy ako '''Euklides''', bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[matematik]].
 
O Euklidovom živote vieme iba málo. Panuje názor že žil za čias [[Ptolemaios I.|Ptolemaia I]]. a možno práve on položil základx matematického bádania v alexandrijskom [[Alexandrijské museion|Museione]].
Je autor diela ''Základy'' (''Στοιχεῖα''/''Stoicheia'', lat. ''Elementa''), v ktorom spresnil deduktívne chápanie [[matematika|matematiky]], založené na definíciách, všeobecných pojmoch, t. j. na súhrne princípov, ktoré dnes označujeme ako ''axiómy'', a na vzájomne od seba nezávislých postulátoch.
 
JeJeho autornajznámejším dieladielom sú ''Základy'' (''Στοιχεῖα''/''Stoicheia'', lat. ''Elementa''), v ktorom spresnil deduktívne chápanie [[matematika|matematiky]], založené na definíciách, všeobecných pojmoch, t. j. na súhrne princípov, ktoré dnes označujeme ako ''axiómy'', a na vzájomne od seba nezávislých postulátoch.
Z Euklidových postulátov je najznámejší posledný, piaty, že bodom v rovine možno viesť len jednu rovnobežku k danej priamke: mnohí sa totiž tento postulát pokúšali odvodiť z predchádzajúcich.
 
Celé dielo ''Základy'' pojednáva o rovinnej [[geometria|geometrii]], teórii čísiel a priestorovej geometrii (vrátane [[Platón]]ových piatich pravidelných telies). Toto chápanie geometrie bez námietok platilo až do [[19. storočie|19. storočia]].
 
Euklides napísal aj Optiku, v ktorej sa zaoberá perspektívou, a jeho meno sa spája i s Katoptrikou, v ktorej tozoberá odraz od zrkadiel, no dnešní historii sa domnievajú, že nieje autorom tejto knihy.
 
Euklides študoval v [[Platón#Platónska akadémia|platónskej akadémii]] v [[Atény|Aténach]] a neskôr pôsobil v [[Alexandria|Alexandrii]].