Alexandr Sergejevič Puškin: Rozdiel medzi revíziami

 

'''Alexandr Sergejevič Puškin''' ({{V jazyku|rus|Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин}}; * [[6. jún]] [[1799]], [[Moskva]] – † [[10. február]] [[1837]], [[Petrohrad]]) bol jedným z najväčších ruských romantických [[básnik]]ov a [[prozaik]]ov.

 

== Život a dielo ==

V [[Petrohrad]]e vstupuje do literárneho spolku Arzamas a dostáva sa do víru veľkého sveta, spoznáva [[liberalizmus|liberálne]] myšlienky prichádzajúce z Francúzska. Schádza sa so spolkom Zelená lampa. Od intímnej lyrickej tvorby prechádza k básňam oslavujúcim slobodu ducha a mysle. V roku [[1820]] bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje [[satira|satirické]] básne. Istý čas žil na juhu Ruska a na rodinnom statku pri [[Pskov]]e. Cestuje po [[Krym (polostrov)|Kryme]] a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]. V [[Kišiňov]]e nadväzuje kontakty s neskoršími [[dekabristi|dekabristami]]. Ešte v ten istý rok vyšla jeho lyrická poéma ''Ruslan a Ľudmila'' a zároveň dokončuje poému ''Kaukazský zajatec''.

 

V roku [[1823]] je po intervenciách priateľov preložený do [[Odesa|Odesy]] pod kuratelu kniežaťa Voroncova. Píše poému ''Bachčisarajská fontána'' a ''Cigáni''. Začína písať svoje vrcholné dielo – [[Eugen Onegin|''Eugena Onegina'']]. V roku [[1825]] dokončil [[tragédia|tragédiu]] ''Boris Godunov'', žartovnú poému ''Gróf Nulin'' a ďalej pokračuje v písaní ''Eugena Onegina''.