Veľká lúka (Dúbravka): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d pridaná Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku pred rokom 2002 pomocou použitia HotCat |
d link |
||
Riadok 39:
Zvyšky stavby rímskeho súkromného kúpeľa, tzv. ''balnea'', boli objavené v lesoch medzi Dúbravkou a [[Devínska Nová Ves|Devínskou Novou Vsou]] (vo výške {{mnm|210}}) na lokalite zv. Veľká lúka, v roku 1982. Lokalita sa rozprestiera na západnom okraji Bratislavy v kotline uzavretej z troch strán výbežkami [[Malé Karpaty|Malých Karpát]]. Ide o jedno z významných archeologických nálezísk budovy tohto typu v oblasti stredného Podunajska.
Krátko po začiatku nášho letopočtu prenikli na územie dnešného juhozápadného Slovenska [[Germáni|germánske]] kmene. Cez tzv. Bratislavskú bránu sa dostali aj na územie dnešnej mestskej časti a vybudovali si tu sídlisko. Predpokladá sa, že toto územie obývali do druhej polovice 1. storočia po Kr. (dokladajú to nálezy pozostatkov [[Polozemnica|polozemníc]] a železiarskych pecí).
Na základe týchto ojedinelých náhodných objavov ako aj s ohľadom na vývoj osídlenia v pogermánskom období sa na spomínanom území predpokladal výskyt významnejšieho nálezu. Tým bol objav základov antickej kamennej stavby. Po podrobnejšom výskume sa prišlo na to, že stavba pochádza pravdepodobne z 3. storočia po Kr. z [[Rímska ríša|rímskych čias]]. V tomto období bolo územie dnešných [[Rusovce|Rusoviec]], [[Jarovce|Jaroviec]], [[Čunovo|Čunova]] a [[Petržalka|Petržalky]] (ako aj priľahlého pásu dnešného pohraničia) súčasťou rímskej provincie [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]]. Vzhľadom na to, že sa na Veľkej lúke našli rímske a germánske nálezy, je možné, že stavba patrila germánskemu šľachticovi, ovplyvnenému rímskou kultúrou. Jeho pôvodný zámer – vybudovať kúpele na teplú aj studenú vodu – sa ale zmenil a bol postavený iba kúpeľ so studenou vodou.
| |||