Wikipédia

Michail Ivanovič Glinka: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Ah3kal (diskusia | príspevky)
488 editací
d Verzia používateľa 176.116.111.44 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od LacoR
sorry
Riadok 1:
{{Infobox Skladateľ
| meno = Michail Ivanovič Glinka
| obrázok = Michail Ivanovič Glinka.jpg
| veľkosť obrázka =
| popis osoby = ruský národný skladateľ,<br/>člen skupiny [[Mocná hŕstka]]
| dátum narodenia = [[1. jún]] [[1804]]
| miesto narodenia = [[Smolensk]], [[Rusko]]
| dátum úmrtia = {{dúv|1857|2|15|1804|6|1}}
| miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
| národnosť = {{flagicon|Rusko}}
| obdobie tvorby =
| hudobný smer = [[Romantizmus (hudba)|romantizmus]]
| skupina =
| počet diel =
| ťažiskové žánre =
| kľúčové diela =
| významné ocenenia =
| podpis =
| web =
}}
 
'''Michail Ivanovič Glinka''' ({{V jazyku|rus|Михаил Иванович Глинка}}; * [[1. jún]] [[1804]], [[Smolensk]], [[Rusko]] – † [[15. február]], [[1857]], [[Berlín]], [[Nemecko]]) bol [[Rusko|ruský]] skladateľ [[Klasická hudba|vážnej hudby]]. Jeden z prvých, ktorý sa stal známy aj vo vlastnej krajine. Je často považovaný za otca ruskej klasickej hudby. Jeho kompozície ovplyvnili mnohých ďalších skladateľov.
 
== Život ==
Pochádzal zo šľachtickej rodiny poľského pôvodu. Študoval na petrohradskom ústave, kde sa zaujímal o hudbu. Pre svoj zdravotný stav často odchádzal do [[Taliansko|Talianska]]. Približne v roku [[1830]] - [[1834]] sa zoznámil s [[Vincenzo Bellini|Vincenzom Bellinim]], [[Gaetano Donizetti|Gaetanom Donizettim]], [[Felix Mendelssohn Bartholdy|Felixom Mendelssohnom - Bartholdym]]. Po niekoľkomesačných štúdiách u berlínskeho učiteľa [[Siegfried Wilhelm Dehn|Siegfrieda Wilhelma Dehna]] sa vrátil do [[Rusko|Ruska]]. chcel sa predovšetkým stať skladateľom [[opera|opier]], preto po návrate do vlasti začal komponovať svoju prvú operu Ivan Susanin (Život za cára). Jeho názory boli usmernené reformnými snahami [[Christoph Willibald Gluck|Christopha Willibalda Glucka]], hudobnými drámami [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]] a Nemecko - romantickým smerom [[Carl Maria von Weber|Carla Maria von Webera]]. V hudbe bol vzdelaným autodidaktom. Ovládal [[francúzština|francúzštinu]], [[taliančina|taliančinu]], [[španielčina|španielčinu]] a [[nemčina|nemčinu]] . K jeho priateľom patril [[Vladimír Vasilievič Stasov]], [[Alexander Nikolajevič Serov]]. Cenil si [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]], [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]], [[Georg Friedrich Händel|Georga Friedricha Händla]] a [[Hector Berlioz|Hectora Berlioza]]. V rokoch [[1837]] - [[1839]] bol Glinka kapelníkom cárskej speváckej kapely. V roku [[1844]] navštívil Paríž a v rokoch [[1846]] - [[1847]] žil v [[Španielsko|Španielsku]] aby tu študoval španielsku ľudovú pieseň. Na sklonku svojho života býval striedavo v Novospasku, Smolensku, [[Varšava|Varšave]], [[Petrohrad]]e a v [[Paríž]]i. [[Smrť]] jeho príbuzných (matky a sestry), jeho zlá psychická prispôsobivosť a zdravotný stav mali za následok, že s Glinka skladateľsky odmlčal. Sám píše:''Mnohí ma obviňujú z lenivosti. Nech sa tí páni postavia načas na moje miesto a potom sa presvedčia, že v stálom nervovom rozrušení a s tým prísnym názorom na umenie, akým som sa stále riadil, nejde to písať''. Vo februári 1857 náhle zomrel v Berlíne. Zásluhou jeho sestry Ľudmily bol z Berlína prevezený a pochovaný v Petrohrade.
 
Bol veľkým zjavom, tvorcom ruskej národnej hudby a národnej opery. V opere sa priklonil k talianskemu štýlu bel canto a z nemeckej hudby prevzal pevný kompozičný systém. položil základ pre ruský symfonizmus. Vo svojej tvorbe bol ovplyvnený najprv talianskou hudbou neskôr ruskou ľudovou piesňou najmä jej intonáciou, rytmom, variačným spôsobom práce, charakterom vedenia hlasov a folklórom.
 
== Tvorba ==
* '''Operná tvorba'''
Glinka zväčša písal hrdinské a rozprávkové opery v ktorých zohľadňoval taliansku operu. Všetky ruské rozprávkové opery majú pôvod V Ruslanovi a Ľudmile, historické v Ivanovi Susaninovi.
 
* ''Ivan Susanin''
Je prvou hrdinskou národnou operou, pôvodne nazvanou Život za Cára. Písal ju podľa vzoru talianskej opery. Vznikla na podnet Žukovského, na nemecké libreto Rosena. v hlavnej postave Ivana vytvoril typ ruského človeka ako výrazný protiklad k ruskej feudálnej šľachte z cárskeho dvora. Odohráva sa tu príbeh Susanina, ktorý za vlasť obetuje svoj život. Hudobná reč opery čerpá z intonácie a folklórnych prvkov ruskej ľudovej hudby. Skladateľ kladie dôraz na veľke ľudové zborové scény. Týmto dielom položil základ pre vznik ruskej národnej hudby. Premiéra tohto diela našla však pochopenie len u demokraticky zmýšľajucej inteligencie a zaraďuje sa medzi prvé hudobno-dramatické diela, ktoré sa uvádzali aj v západoeurópskych krajinách.
 
* ''Ruslan a Ľudmila''
Ako predloha pre jeho zrod poslúžil rovnomerný epos Puškina, ktorým vytvoril nový typ ruskej národnej opery s rozprávkovým námetom z obdobia Kyjevskej Rusi. K pravdivého obrazu vtedajšej doby skladateľ siahol po symbolike (Ruslan - životná sila, odvaha, Ľudmila - sloboda, Fralaf a Rtamir - konzervtívne vrtsvy spoločnosti). Pre hudobnú reč sú príznačné staré cirkevné tóniny, celotónové stupnice, dúrové, molové, zväčšené akordy, chromatický kontrapunkt, harmonická chromatika, polyfónia, zvukomaľba a farebná inštrumentácia. Melodické vplyvy starých ruských bylin chrakterizujú ľudové nápevy, spájané s novými harmonickými a rytmickými nápadmi, s vyspelou kompozičnou technikou. Jej premiéra sa stretla s nepochopením (cár námet neprijal, pred koncom predstavenia odišiel).
 
* '''Ouvertúry'''
Základ pre ruský symfonizmus skladateľ položil v orchestrálnej fantázii Kamarinskaja (r. [[1848]]). Z nej vychádzajú aj [[Alexander Porfirievič Borodin]], [[Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov]] a ďalší skladatelia 19. storočia. Použil pôvodný ľudový meldický materiál svadobnej piesne. Z ostatných symfonických diel je významná ouvertúra Knieža Cholomskij (r.[[1840]]) s troma intermezzami a troma piesňami z tragédie Kukoľnikova. Využil ruské prvky, farebnú inštrumentáciu, ktorej pôvod je u Berlioza i Mayerbera. Počas pobytu v Paríži začal písať symfóniu Taras Buľba, ktorú nedokončil.
Po neúspechu opery Ruslan a Ľudmila odcestoval do Španielska. Inšpirovaný zážitkami napísal prvú španielsku ouvertúru Jota Aragonese. V tejto tvorbe pokračoval cestou domov a vo Varšave skomponoval ďalšiu Noc v Madride, ktorú neskôr prepracoval a premenoval na Druhú španielsku ouvertúru. v obidvoch vytvoril obraz španielskeho národa - smelého, vášnivého, hrdého a vykreslil jeho slnečnú, farebnú a romantickú krajinu.
 
* '''Komorné a ostatné diela'''
Patria k nim Sexteto pre sláčikové nástroje a [[klavír]] es dur, kvarteto F dur, Trio pathetique pre [[klarinet]], [[fagot]] a [[klavír]], klavírne a chrámové skladby.
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Mikhail Glinka}}
 
{{Skladatelia romantizmu}}
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Michail_Ivanovič_Glinka“