Pýtické hry: Rozdiel medzi revíziami

Pôvodne sa hry konali každých osem rokov a ich náplňou boli len hudobné súťaže.<ref name="str. 131"/> V roku [[582 pred Kr.]] boli hry reorganizované<ref>[[Oxyrhynský papyrus 222]].</ref> [[Sikyón (mesto)|sikyónskym]] vládcom [[Kleisthenes (Sikyón)|Kleisthenom]] a od tej doby sa hry konali každé štyri roky a zahrňovali hudobné i atletické súťaže. Spolu s olympijskými, [[Isthmijské hry|isthmijskými]] a [[Nemejské hry|nemejskými hrami]] boli súčasťou tzv. [[Panhelénske hry|panhelénskych hier]] a usporiadali sa tak, aby sa časovo neprekrývali. Na štvorročný cyklus (periodos) tak pripadli v Grécku na každý rok aspoň jedny hry. Dátum pýthijských hier sa určil na koniec leta každej tretej olympiády.<ref name="str. 131"/>[[Súbor:Delphi charioteer front DSC06255.JPG|náhľad|''Vozataj delfský'', vozataj pretekal pre [[Polyzalos|Polyzala]], [[Tyrania (Grécko)|tyrana]] sicílskej [[Gela|Gely]], cca 480-470 pred Kr.]]

 

 

Krásu Delf, miesta konania pýthijských hier, opisuje vystihujúco [[Francúzsko|francúzsky]] archeológ [[Théophile Homolle]] slovami: „''Po athénskej Akropole sú Delfy, ktoré pôsobia najmohutnejšín dojmom: vynikajú jednou z najkrajších scenérií v Grécku, uchvacujú veľkoleposťou, obklopuje ich tajuplnosť, človek v nich cíti bázeň božiu..."''<ref name="Archaické Grécko 166">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=166}}</ref> Dejiskom hier bola skalnatá rozpuklina vo výške takmer šesto metrov medzi holými lesklými stenami [[Parnas]]u. Starovekí Gréci považovali toto miesto za stred sveta.<ref name="Archaické Grécko 166"/> Pýthijské hry v Delfách mali tri javiská. Hudobné súťaže sa konali v divadle, ktoré stálo severozápadne od Apolónovho chrámu, postavili ho v štvrtom storočí pred Kr. a zmestilo sa v ňom až päťtisíc divákov. Na atletické preteky slúžil štadión, vybudovaný na umelej terase v úbočí skalnej steny vysoko nad svätyňou, ale atléti museli trénovať vo vzdialenom [[Gymnasion|gymnáziu]] na mramorovej terase. Štadión v Delfách je najlepšie zachovaný zo všetkých antických štadiónov. Sedadlá v dvanástich radoch pojali až sedemtisíc divákov, sú z bieleho parnaského mramoru a i dnes sú celkom bezchybné.<ref name="str. 134">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=134}}</ref> Pretekárska trať bola červenkastá (ako tenisový kurt), široká 25 až 28 metrov a od štartu po cieľ merala 177,6 metra. Pred postavením tohto štadióna sa atletické preteky konali na prímorskej pláni pri Kríse, kde bol aj hipodróm.<ref name="str. 133">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Vzkriesenie Olympie|isbn= 77-043-86|miesto=Bratislava|vydavateľ=Šport|rok=1986|strany=133}}</ref> Delfy boli kedysi pravdepodbne väčšou a cennejšou galériou sôch (bohov i ľudí) pod šírym nebom ako Olympia. O ich kráse si môžeme urobiť akú takú predstavu z toho, že zachované slávne sochárske dielo ''Vozataj delfský'', ktoré sa dnes hodnotí ako veľdielo, si [[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ktorý v druhom storočí opísal krásu Delf, ani nevšimol.<ref name="str. 133"/>