Iracký Kurdistan: Rozdiel medzi revíziami

'''Iracký Kurdistan''', niekedy aj '''Južný Kurdistan''' je autonómna oblasť [[Kurdi|Kurdov]] v severovýchodnom [[Irak]]u, ktorú tvorí [[guvernorát]] [[Halabdža (guvernorát)|Halabdža]], [[Sulajmáníja (guvernorát)|Sulajmáníja]], [[Arbíl (guvernorát)|Arbíl]] a [[Dahúk (guvernorát)|Dahúk]]. V oblasti s rozlohou asi 36000km36 000km² žije 4 864 000 obyvateľov (zhruba 20 % populácie Iraku). Na východe susedí s [[Irán]]om, na severe s [[Turecko]]m, na západe sa [[Sýria|Sýriou]] a na juhu s Irakom. Hlavným mestom regiónu je [[Arbíl]]. Úradnými jazykmi sú [[kurdčtina]] a [[arabčina]], okrem kurdskej väčšiny tu žijú [[Asýrčania]], [[Arméni]] a irackí [[Turkméni]]. Väčšina obyvateľov sú [[moslimovia]], z ktorých je viac [[Sunnitský islam|sunnitov]] než šítov; významné náboženské menšiny tvoria [[kresťania]] a [[jezídovia]]. Fakticky ale iracký Kurdistan kontroluje oveľa väčšie územie než sú tri vyššie spomínané guvernoráty. K ďalším územím ovládaným Irackým Kurdistanom náleží aj guvernorát [[Kirkúk (guvernorát)|Kirkúk]].

V roku 1970 vydala [[Baas|baasistická]] vláda manifest, ktorý uznával legitímnosť kurdskej národnosti a sľuboval Kurdom jazykové práva, účasť vo vláde aj autonómne riadenie vo svojich oblastiach. Kurdská oblasť mala byť určená sčítaním ľudu, ku ktorému ale nedošlo. Iracká vláda sa tak s Kurdmi prela okrem iného o mesto [[Kirkúk]] a jeho okolie, v ktorom bola kurdská väčšina, ale iracká vláda si ho chcela ponechať kvôli náleziskám ropy. Keď v roku 1974 vyhlásil režim autonómna oblasť, konflikty o územie vyústili v otvorený boj, kedy proti sebe stálo vyše 50 000 bojovníkov kurdských milícií ''[[Pešmerga]]'' a na strane štátnej moci asi 90 000 mužov, 12001 200 tankov a 200 lietadiel. Pri vojne, ktorá skončila ešte v tom roku podpisom Alžírskej dohody, získavali Kurdi podporu vo forme dodávok zbraní od Iránu.

Po skončení bojov nasledovali násilné presuny Kurdov z odľahlých oblastí irackého Kurdistanu do tých pod väčšou kontrolou centrálnej vlády alebo dokonca mimo autonómnu oblasť do iných častí Iraku. Týmto spôsobom bolo presídlených približne 250 000 ľudí. V roku 1975 založil prezident Iraku [[Džalál Talabání]] [[Vlastenecká únia Kurdistanu|Vlasteneckú úniu Kurdistanu]] (VSK), ktorá odvtedy bojuje o popredné postavenie v kurdskom hnutí s KDS. Ku koncu [[Iránsko-iracká vojna|Iránsko-irackej vojny]] v roku 1987 vymenoval [[Saddám Husajn]] svojho bratranca [[Alí Hasan al-Madžíd|Alího Hasana al-Madžída]] guvernérom severnej časti Iraku . Al-Madžíd sa rozhodol vyľudniť oblasť Kurdistanu a v roku 1988 začal genocídu kurdského obyvateľstva známu pod názvom [[al-Anfál]], pri ktorej využíval aj chemické zbrane. Počas asi pol roka nechal zničiť takmer 40004 000 dedín a zabiť približne 150 000 Kurdov. Ďalších asi 150 000 ušlo do Turecka a Iránu.

* {{en}} [http://www.gokurdistan.com/ Go Kurdistan] - cestovný sprievodca {{en}}

* {{en}} [http://www.theotheriraq.com/ Kurdistan - The Other Iraq] {{en}}

* {{en}} [http://www.thekurdsofiraq.com/ The Kurds of Iraq] {{en}}

* {{en}} [http://www.institutkurde.org/en/ Kurdish Institute of Paris] zaoberajúce sa situáciou v irackom Kurdistane {{en}}

* {{en}} [http://www.traveliraqikurdistan.com/home/welcome/ Travel Iraqi Kurdistan] - cestovný sprievodca {{en}}

* {{en}} [http://www.krp.org/english/default.aspx Kurdistan Región Presidency] {{en}}

* {{en}} [http://www.krg.org/?lngnr=12&smap=01010000 Kurdistan Región Government] {{en}}