Žilinská univerzita v Žiline: Rozdiel medzi revíziami

učesanie, menej WP:POV, zváraznenie predošlých mien, niektoré odkazy
d
(učesanie, menej WP:POV, zváraznenie predošlých mien, niektoré odkazy)
{{Infobox Vysoká škola
|Názov = Žilinská univerzita v Žiline
|Obrázok =
|Popis =
|Logo = Uniza-logo.png
|Popis loga = Oficiálne logo Žilinskej univerzity v Žiline
|Motto = Univerzita s tradíciou
|Pôvodný názov = Vysoká škola železničná, Vysoká škola dopravná, Vysoká škola dopravy a spojov
|Latinský názov = Universitas Solnensis
|Poloha = [[Žilina]], [[Slovensko]]
|Skratka = UNIZA, ŽU
|Typ = štátnaverejná univerzita
|Zameranie =technické, ekonomické, humanitné, umelecké
|Náboženská príslušnosť =
|Patrón =
|Rok založenia = [[1. októbra]] [[1953]]
|Rok otvorenia =
|Rok zatvorenia =
|Stav =
|Rektor = Dr.h.c. prof. Ing. [[Tatiana Čorejová]], PhD.
|Prorektor = doc. Ing. Milan Trunkvalter, PhD.
prof. Ing. Ján Čelko, CSc.
doc. Ing. Jozef Ristvej, PhD.
prof. Ing. Jozef Jandačka, PhD
prof. Ing. Karol Matiaško, PhD.
|Kvestor = Ing. Jana Gjašiková
|Predseda = prof. Dr. Ing. Juraj Gerlici (akademický senát)
|PrezidentPočet fakúlt = 7
|Viceprezident =
|Dekan = prof.Ing. Anna Križanová, PhD.
prof. Dr. Ing. Milan Sága
prof. Ing. Milan Dado, PhD.
prof. Ing. Josef Vičan, CSc.
doc. Ing. Emil Kršák, PhD.
prof. Ing. Zdeněk Dvořák, PhD.
doc. PaedDr. Vlasta Cabanová, PhD.
|Riaditeľ =
|Kancelár =
|Počet fakúlt = 7
|Počet zamestnancov = 1515
|Počet študentov = 11 352
|Pregraduálny študenti =
|Postgraduálny študenti =
|Doktorandi = 488
|Rozpočet = 30,3 mil. €
|Kampus =[[Univerzitný kampus Veľký diel|Veľký diel]]
|Školské farby =
|Školská hymna =
|Maskot =
|Školský časopis =
|Športová reprezentácia =
|Člen =
|Nositelia Nobelovej ceny =
|Miesto = [[Žilina]], [[Slovensko]]
|Adresa = Univerzitná 8215/1, <br>010 26 Žilina
|Telefón = +421 41 513 5001
|Web = http://www.uniza.sk
|Mail =
}}
'''Žilinská univerzita v Žiline''' ({{vjz|eng|''University of Žilina''}}, {{vjz|lat|''Universitas Solnensis'',}}, skr. ŽU) je [[slovenská]] [[Verejná vysoká škola|verejná]] [[vysoká škola]] [[univerzita|univerzitného typu]] so sídlom v [[Žilina|Žiline]]. Poskytuje vzdelanie v bakalárskych, magisterských a doktorandských študijných programoch. Bola založená v roku [[1953]] a v súčasnosti má sedem fakúlt.
 
Na Žilinskej univerzite ukončilo <!--kedy-->štúdium doteraz 52 000 absolventov, z toho 1500 zahraničných. Spolu <!--kedy-->má univerzita 1500 pracovníkov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 12 000 poslucháčov.
'''Žilinská univerzita v Žiline''' ({{vjz|eng|''University of Žilina''}}, {{vjz|lat|''Universitas Solnensis'',}}) je [[slovenská]] verejná [[vysoká škola]] [[univerzita|univerzitného typu]] so sídlom v [[Žilina|Žiline]].
 
SúčasnýmSúčasnou [[Rektor (vysoká škola)|rektoromrektorkou]] je od roku [[2010]] Dr.h.c. prof. Ing. [[Tatiana Čorejová]], PhD.
Poskytuje vzdelanie vo všetkých troch stupňoch štúdia (bakalárske, inžinierske/magisterské, doktorandské). Svojou viac ako polstoročnou históriou zaujíma popredné miesto v slovenskom vzdelávacom priestore a to nielen počtom študentov, ponukou akreditovaných študijných programov, ale najmä výraznou výskumnou i zahraničnou aktivitou založenou na rozsiahlej spolupráci s domácimi a zahraničnými firmami a inštitúciami. Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch [[ERASMUS]], [[Leonardo da Vinci]], [[CEEPUS]], [[TEMPUS]], [[COPERNICUS]], [[COST]], v 5., 6. a 7. rámcovom programe a i.
 
== História ==
Na Žilinskej univerzite ukončilo štúdium doteraz 52 000 absolventov, z toho 1500 zahraničných. V súčasnosti je na univerzite sedem [[fakulta|fakúlt]] a sedem [[ústav|ústavov]], na ktorých pôsobí 700 vysokoškolských učiteľov. Spolu má univerzita 1500 pracovníkov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 12 000 poslucháčov. Ako člen [[Európska asociácia univerzít|Európskej asociácie univerzít (EUA)]] od roku 2000 sa Žilinská univerzita v roku 2002 podrobila komplexnej evalvácii touto významnou asociáciou. V akademickom roku 2005/2006 prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.
 
Súčasným [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] je od roku [[2010]] Dr.h.c. prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD.
 
== Dejiny ==
[[Image:Former university building.jpg|thumb|vpravo|Pôvodná budova Žilinskej univerzity v Žiline]]
MalaDňa 5[[1. október|1. októbra]] [[fakulta1953]] vyčlenením z [[České vysoké učení technické v Praze|fakúltČeského vysokého učenia technického v Prahe]]: vznikla '''Vysoká škola železničná'''. Mala 5 fakúlt, a to dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku [[1959]] vznikla v Prahe [['''Vysoká škola dopravná]]''' (VŠD), ktorá bola [[6. septembra]] [[1960]] premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala vtedajšia Vysoká škola dopravná tri fakulty - Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu.
Žilinská univerzita v Žiline (ŽU) vznikla [[1. október|1. októbra]] [[1953]] vyčlenením z [[České vysoké učení technické v Praze|ČVUT]] ako ''[[Vysoká škola železničná]]''.
Mala 5 [[fakulta|fakúlt]]: dopravnú, stavebnú, strojnícku, elektrotechnickú a vojenskú. Premenovaním Vysokej školy železničnej v roku 1959 vznikla v Prahe [[Vysoká škola dopravná]], ktorá bola 6. septembra [[1960]] premiestnená z Prahy do Žiliny. Po presťahovaní do Žiliny mala Vysoká škola dopravná Fakultu prevádzky a ekonomiky dopravy, Fakultu strojnícku a elektrotechnickú a Vojenskú fakultu.
 
Rozvoj priemyslu, dopravy a spojov si vynútil aj rozvoj Vysokej školy dopravnej v širokom spektre. Vzniklo viacero nových odborov dopravy ako napr. letecká doprava, bloky a spoje, cestná a mestská doprava, stavba mostov a tunelov, železničná doprava (je vlastne najstarší a pôvodný odbor) a mnoho ďalších na fakulte PED a SET.
 
Od roku [[1961]] VŠD začala pripravovať odborníkov aj pre rezort spojov, avšak k premenovaniu školy sa pristúpilo až v roku [[1980]] a VŠD bola premenovaná na '''Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline''' (VŠDS). Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich [[inštitúcia|inštitúcií]], [[katedra (vysoká škola)|katedier]] a fakúlt. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:
 
V roku [[1980]] dostala škola názov [[Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline]]. Výsledkom predchádzajúceho vývoja a napĺňaním snáh po univerzalizácii štúdia vznikali po roku 1989 ďalšie nové fakulty z už existujúcich [[inštitúcia|inštitúcií]], [[katedra (vysoká škola)|katedier]] a [[fakulta|fakúlt]]. Ako samostatné fakulty sa v tomto období konštituovali:
* Fakulta riadenia a informatiky
* Stavebná fakulta
* Elektrotechnická fakulta
 
V roku [[1996]] vzniká '''Žilinská univerzita v Žiline''' ako nasledovník VŠDS a rozširuje svoj profil pôvodne technickej vysokej školy o prírodné vedy (od 18. augusta 1998). OdZákonom 20č. decembra324/1996 2010Z.z. bolabol Fakultav prírodnýchroku vied[[1996]] premenovanánázov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na FakultuŽilinskú humanitnýchuniverzitu viedv Žiline. V súčasnostirokoch [[1996]] teda- sedem[[1997]] fakúlt.vznikli Vna septembriŽU 2014dve bolafakulty – Fakulta špeciálnehopriemyselných inžinierstvatechnológií premenovanáa Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja, na Fakultuzáklade bezpečnostnéhoktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity. inžinierstva
Od 20. decembra 2010 bola Fakulta prírodných vied premenovaná na Fakultu humanitných vied. V súčasnosti má teda sedem fakúlt. V septembri 2014 bola Fakulta špeciálneho inžinierstva premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva.
 
Na Žilinskej univerzite ukončilo štúdium doteraz 52 000 absolventov, z toho 1500 zahraničných. V súčasnosti je na univerzite sedem [[fakulta|fakúlt]] a sedem [[ústav|ústavov]], na ktorých pôsobí 700 vysokoškolských učiteľov. Spolu má univerzita 1500 pracovníkov a vo všetkých formách štúdia študuje približne 12 000 poslucháčov. Ako člen [[Európska asociácia univerzít|Európskej asociácie univerzít (EUA)]] od roku 2000 sa Žilinská univerzita v roku 2002 podrobila komplexnej evalvácii touto významnou asociáciou. V akademickom roku 2005/2006 prešla Žilinská univerzita ako jedna z dvoch slovenských univerzít druhým stupňom (tzv. folow up) evalvácie EUA. Pôsobením v rozličných medzinárodných organizáciách a združeniach ŽU aktívne vplýva na formulácie rozvoja európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.
Zákonom č. 324/1996 Z.z. bol v roku [[1996]] názov Vysoká škola dopravy a spojov zmenený na Žilinskú univerzitu v Žiline. V rokoch [[1996]] - [[1997]] vznikli na ŽU dve fakulty – Fakulta priemyselných technológií a Katecheticko-pedagogická fakulta sv. Ondreja, na základe ktorých boli neskôr založené dve nové slovenské univerzity.
 
Vojenská fakulta bola premenovaná na Fakultu špeciálneho inžinierstva, čím sa začala jej transformácia na civilnú fakultu delimitovanú do rezortu školstva v roku 2001. V roku 2014 bola premenovaná na Fakultu bezpečnostného inžinierstva. V roku 1998 vznikla Fakulta prírodných vied, ktorá je v súčasnosti najmladšou fakultou Žilinskej univerzity. Fakulta vznikla so zámerom rozšíriť profil Žilinskej univerzity a posilniť vzdelávanie v oblasti matematiky, prírodných a humanitných vied a umenia.
 
== ZázemieKampus ==
[[Image: Žilinská univerzita.JPG|thumb|vpravo|NováBudovy moderná budovarektorátu Žilinskej univerzity v Žiline]]
Univerzita sídli na [[Univerzitný kampus Veľký diel|univerzitnomUniverzitnom kampuse Veľký diel]], ktorý je postupne budovaný od 80-tych rokov. V centre mesta pôsobí Fakulta bezpečnostného inžinierstva, na letisku v [[Dolný Hričov|Dolnom Hričove]] Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, v [[Prievidza|Prievidzi]] Fakulta riadenia a informatiky, v [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] Výskumný ústav vysokohorskej biológie. Taktiež vlastní ubytovacie zariadenie v [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Zuberec|Zuberci]].
 
=== Služby pre študentov ===
Univerzita poskytuje ubytovanie študentom v študentských domovoch (internátoch) [[Ubytovacie zariadenie Veľký diel|Veľký diel]] a [[Ubytovacie zariadenie Hliny|Hliny]], s kapacitou spolu cca 4 400 lôžok.
 
* [[Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulta humanitných vied]] (FHV)
 
== Ďalšie pracoviská Žilinskej univerzity ==
Ďalej pri univerzite pôsobia aj tieto pracoviská a ústavy:
[[Image:Veľký_diel_P5262093.jpg|thumb|vpravo|Univerzitné pastoračné centrum Paľova búda]]
* Výskumné centrum ŽU
* Univerzitný vedecký park
 
== Spolupráca ==
Kooperácia so zahraničnými univerzitami umožňuje študentom a učiteľom aktívnu účasť v medzinárodných programoch [[ERASMUS]], [[Leonardo da Vinci]], [[CEEPUS]], [[TEMPUS]], [[COPERNICUS]], [[COST]], v 5., 6. a 7. rámcovom programe a i.
 
== Iné projekty ==
292

úprav