Jan Evangelista Purkyně: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d odkaz fix.
Muselsom (diskusia | príspevky)
fix narodený v habs.monarchii, definícia s významom, wikilinky, odkaz na univerzitu
Riadok 5:
|Popis =
|Dátum narodenia = [[18. december]] [[1787]]
|Miesto narodenia = [[Libochovice nad Ohří]], [[ČeskoHabsburská monarchia]]
|Dátum úmrtia = {{duv|1869|7|28|1787|12|18}}
|Miesto úmrtia = [[Praha]], [[Česko]]
|}}
 
'''Jan Evangelista Purkyně''' (* [[18. december]] [[1787]], [[Libochovice nad Ohří]] – † [[28. júl]] [[1869]], [[Praha]]) bol významný [[Česko|český]] [[fyziológ]], [[lekár]] a [[entomológ]]. Je jedným z prvých zakladateľov [[cytológia|cytológie]] vďaka svojmu objavu zloženia živočíšnych buniek s jadrami.
 
Jeho otec bol správcom tamojšieho šľachtického panstva. Keď mal Jan Evangelista šesť rokov, otec zomrel. V jedenástich rokoch odišiel za vzdelaním k [[piaristi|piaristom]]. V dvadsiatich však z rádu odišiel. Živil sa ako vychovávateľ v urodzených rodinách a jeden zo zamestnávateľov ho usmernil k lekárstvu[[lekár]]stvu. Už v prvom ročníku štúdia v [[Praha|Prahe]] mu vo [[Viedeň|Viedni]] vyšla prvá báseň ''Orážení obrazu bez konce''. [[Doktor]]skú prácu ''O zření v ohledu subjektivním'' obhájil roku [[1818]] a stal sa asistentom na pražskej lekárskej fakulte.
 
Pre vlastenecké názory sa ale márne uchádzal o profesúru. Až na príhovor vplyvného [[Goethe]]ho, ktorý tiež študoval proces videnia, získal profesúru mimo Rakúska v [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruskom]] Vratislave (Breslau, dnes [[Wrocław]]).
 
Tam roku [[1832]] získal výkonný [[mikroskop]]. Svoj najvýznamnejší objav prezentoval Purkyně na zjazde [[Nemecko|nemeckých]] prírodovedcov a lekárov v prahe [[lekárKlementinum|Klementinu]]ov v Prahe roku [[1837]], kde medzi prvými na svete prisúdil bunkám ich základný význam pre život.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Kittnar
| meno = Otomar a kol
Riadok 30:
}}</ref>
 
Vo [[Wrocław]]e mu na choleru zomrelazomreli manželka a obe dcéry na [[cholera|choleru]], zostali mu dvaja synovia, z nich. vynikolZnámym [[Maliar (umelec)|maliarmaliarom]] sa stal [[Karel Purkyně]]. OdvádzalJan Evangelista tu odvádzal tvrdú bádateľskú prácu, ktorá z neho robí zrejme najfrekventovanejšieho eponyma českej vedy: ''Purkyňove vlákna v srdci'', ''Purkyňove bunky v mozočku'' a rad ďalších po ňom nazvaných útvarov a javov.
 
Roku [[1850]] sa Purkyně vrátil na pražskú [[1. lékařská fakulta Univerzity Karlovy|lekársku fakultu]]. Založil fyziologický ústav, avšak nad výskumom už prevládala činnosť organizačná a buditeľská. Stal sa členom londýnskej Kráľovskej spoločnosti, viedenskej a parížskej akadémie vied, poslancom zemského snemu, nositeľom ''Leopoldovho rytierskeho rádu''.
 
V roku [[1853]] založil známy prírodovedecký časopis [[Živa (časopis)|Živa]].
 
Zomrel koncom júla [[1869]]. Pochovaný je na vyšehradskom cintoríne.
 
Jeho meno niesla [[Univerzita Jana Evangelisty Purkyně]] v [[Brno|Brne]] medzi rokmi 1960 až 1990.
 
==Referencie==
{{reflist}}
 
==Externé odkazy ==
* [http://monoskop.org/Jan_Evangelista_Purkyně Život a dielo Jana Evangelistu Purkyně na stránkach Monoskop.org]
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Jan Evangelista Purkyně}}
 
==Externé odkazy ==
* [http://monoskop.org/Jan_Evangelista_Purkyně Život a dielo Jana Evangelistu Purkyně na stránkach Monoskop.org]
 
{{DEFAULTSORT:Purkyně, Jan Evangelista}}