Štefan Náhalka: Rozdiel medzi revíziami

Po absolvovaní gymnázia v [[Levoča|Levoči]] študoval teológiu v [[Rím]]e. Doktorát teológie získal na rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte [[Univerzita Komenského v Bratislave|Slovenskej univerzity]] roku [[1944]] v odbore katolícka vierouka obhajobou dizertačnej práce „Láska v duchovnom živote“. V roku [[1946]] ho [[Spišská rímskokatolícka diecéza|spišský]] biskup [[Ján Vojtaššák]] povolal za svojho tajomníka a neskôr ho ustanovil za profesora teológie v Teologickom ústave [[Spišská Kapitula|Spišskej Kapituly]]. Ako významný katolícky intelektuál stal sa terčom komunistickej polície, ktorá po ňom stále sliedila. Po zaistení biskupa J. Vojtaššáka roku [[1950]] ušiel a pred [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sa skrýval dva roky. Na jar [[1953]] sa mu podarilo emigrovať do [[Rakúsko|Rakúska]] a odtiaľ do [[Taliansko|Talianska]]. V Ríme sa intenzívne zapojil do práce v rámci Ústrednej katolíckej kancelárie. Po odchode [[Anton Botek|Antona Boteka]] do [[Kanada|Kanady]] roku [[1965]] prevzal vedenie Slovenského katolíckeho ústredia v Ríme i redigovanie mesačníka Hlasy z Ríma. Ďalej redigoval časopisy Slovenský kňaz a Slovak Studies. Mal významný podiel na vybudovaní [[Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme|Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme]] ([[1963]]) a stal sa jeho prvým rektorom. Staral sa o duchovné potreby slovenských [[emigrant]]ov a zriadil misie pre Slovákov v [[Brazília|Brazílii]] a vov [[VeľkáSpojené Britániakráľovstvo|VeľkejSpojenom Britániikráľovstve]]. Popri veľkej angažovanosti v cirkevnom a národnom živote bol integrujúcou osobnosťou najmä Slovákov v emigrácii. Už od začiatku štyridsiatych rokov hojne prispieval svojimi náboženskými a filozofickými úvahami do viacerých časopisov: Smer, Verbum, Most, Echo, Slovak Studies, Hlasy z Ríma a Diakonia.