Pôvodné Pentium 4 (kódové označenie Willamette) bežalo na 1.4 a 1.5 [[Hertz|GHz]] na platforme [[Socket 423]] a neskôr na frekvenciách od 1.5GHz do 2GHz na [[Socket 478]]. Zbernica [[Frontfront-side Side Busbus]] bežala na frekvencii 100 [[Hertz|MHz]], vďaka technológii ''Quadruple data rate'' však efektívne dosahovala rýchlosť 400 [[Hertz|MHz]]. Vznikla aj low-endová verzia [[Celeron]] (nazývaná aj Celeron 4) a high-endová verzia [[Xeon]] určená pre viacprocesorové systémy. Samotný strop týchto procesorov však dosahovali Pentium 4 HT s maximálnou sériovou frenkvenciou 3,8 GHz. Vo svojej dobe boli HT špičkové dnes (2013) však dosahujú výkon zrovnateľný s dvojadrovými procesormi Intel Celeron/Pentium Dual-Core, teda s procesormi nižšieho výkonu ako Intel Core i3, ale väčším ako Intel Atom.
Procesory Pentium 4 boli nahradené [[27. júl|27. júla]] [[2006]] procesormi [[Intel Core 2]] (s jadrom [[Conroe]]).
