Bazil Veľký: Rozdiel medzi revíziami

V Aténach študoval Bazil päť rokov rétoriku, [[filozofia|filozofiu]] a [[medicína|medicínu]]. Práve tu v ňom vznikla túžba po [[askéza|asketickom živote]]. Z [[Atény|Atén]] sa vrátil do [[Kapadócia|Kapadócie]] a nejakú dobu účinkoval ako rétor. Potom odišiel do [[Egypt]]a, [[Sýria|Sýrie]] a [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde poznával rôzne typy mníšskeho života. Krst prijal ako tridsaťročný v rieke [[Jordán]] (v roku [[359]]).

 

 

Hlavnou Bazilovou úlohou bolo dosiahnuť na svojom území pokoj. To vyžadovalo silnú osobnosť. Bazil bol považovaný za vynikajúceho duchovného, temperamentného a s pevnou vôlou. V jeho povahe bola určitá prísnosť, ktorú niektorí považovali za tvrdosť a pýchu. To vyvolalo nielen nepriateľstvo [[Heréza|heretikov]] a cisára Valensa, ale i nepochopenie niektorých cirkevných predstaviteľov. Veľkým sklamaním bol pre Bazila nedôverčivý ba až odmietavý postoj rímskeho pápeža [[Damazus I.|Damasa]], od ktorého žiadal pomoc pre herézu a nepokojmi zmietanú východnú cirkev. Bazil sa tiež venoval reforme bohoslužieb (je autorom anafory [[Liturgia svätého Bazila Veľkého|liturgie sv. Bazila]]), šíreniu mníšstva, zakladaniu rôznych ústavov pre chorých, starých, siroty a pocestných. Zakladal tiež školy. I keď mal Bazil mnoho nepriateľov, mal tak veľkú autoritu, že ho ani ariánsky zameraný cisár Valens nedokázal zbaviť katedry. Keď cisár vyslal k biskupovi vojvodu Modesta, ktorý mu hrozil zabavením majetku, vyhnanstvom a smrťou, Bazil mu odpovedal: „Aj keď mi vezmeš majetok, sám sa neobohatíš a mňa tím neochudobníš. Predpokladám, že nepotrebuješ tieto moje vetché šaty a niekoľko kníh, čo je celé moje bohatstvo. Vyhnanstvo pre mňa neexistuje, však nie som viazaný miestom a všade, kam ma pošlú, je zem Hospodinova. A čo mi môže urobiť mučenie? Však som tak slabý, že po prvom údere zomriem. A smrť je pre mňa darom, lebo ma skôr privedie k Bohu.“ Prekvapený vojvodca mu povedal: „Doteraz so mnou tak nikto nehovoril!“ Bazil odpovedal: „Áno, však si ešte nikdy nehovoril s biskupom. Vo všetkom inom sme poslušní a pokorní, ale ak ide o Božie veci, vtedy hľadíme len na Boha a plníme jeho vôľu.“ Dvakrát bol cisár rozhodnutý poslať Bazila do vyhnanstva, ale po prvýkrát mu vážne ochorel syn, ktorý bol údajne zachránený Bazilovou modlitbou, a druhýkrát sa cisárovi údajne trikrát zlomilo v ruke pero, ktorým chcel listinu podpísať. A tak radšej zmenil svoje rozhodnutie. Prísny asketický život a mnoho utrpenia podkopalo i tak slabé svätcovo zdravie.