Biológia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 92.245.5.31 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wizzard |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 6:
[[Súbor:Halobacteria.jpg|thumb|Archaea – [[Halobacteria]]]]
[[Súbor:Gamma phage.png|thumb|Virus – [[Gamma phage]]]]
# '''Biológia''' ([[grécke jazyky|grec.]] ''bios'', ''βιος'' – život; ''logos'', ''λογος'' – slovo) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:▼
▲'''Biológia''' ([[grécke jazyky|grec.]] ''bios'', ''βιος'' – život; ''logos'', ''λογος'' – slovo) je náuka o živote. Toto všeobecné vyjadrenie zahŕňa viaceré skutočnosti:
* V užšom zmysle je biológia veda o živých organizmoch, takých, ako ich poznáme na planéte [[Zem]]. Ale určenie presnej hranice medzi živou a neživou prírodou je niekedy problematické (v prípade [[vírus]]ov, [[viroid]]ov a [[prión]]ov). Preto presné vymedzenie predmetu biológie nie je jednoznačné.
* V širšom zmysle slova je biológia skupinou disciplín, klasických aj moderných, ktoré sa zaoberajú štruktúrou, funkciou a úrovňou organizácie (molekulárna, bunková, orgánová…) živých organizmov. Venuje sa aj vývojovým zmenám druhov – [[evolúcia]]. Na úrovni vzájomných vzťahov organizmov a ich vzťahov so životným prostredím študujú živú prírodu etológia a [[ekológia]].
* Zaoberá sa tiež praktickým využitím živej prírody človekom (aplikácia poznatkov v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], [[medicína|medicíne]], [[farmakológia|farmakológii]] a pod.).
== Dejiny biológie ==▼
Vzhľadom na rozsiahly predmet záujmu biológie je nutné rozčleniť ju do jednotlivých disciplín. Organizmy môžeme pozorovať z rôznych hľadísk (času, miesta, morfológie) a triedenie je do značnej miery nejednotné.
Řádek 90 ⟶ 81:
** [[živočíchy]]
Existuje ale aj veľa iných delení
* '''2)Mikrobiológia''' (z novogr. micron – malý a novogr. biologia – štúdium života) je veda skúmajúca jednobunkové mikroorganizmy (najmä baktérie, huby, kvasinky a plesne), nebunkové organizmy (vírusy) a subvírové patogény (prióny a viroidy), ich život, vlastnosti, činnosti, ich význam pre život rastlín, zvierat a ľudí. == Obsah ==
** 1Rozdelenie
** 2Klasifikácia
** 3Prehľad dejín mikrobiológie
** 4Pozri aj == Rozdelenie: == Podľa sledovaného objektu:
** bakteriológia (najstaršia)
** virológia (rozmach po objavení elektrónového mikroskopu)
** mykológia (štúdium plesní a kvasiniek)
** protozoológia Iné rozdelenie:
** lekárska mikrobiológia a veterinárna mikrobiológia: objasňuje pôvodcov chorôb:
*** imunológia – náuka o obranných reakciách organizmu proti infekcii
*** serológia – náuka o protilátkach v krvnom sére
** technická mikrobiológia a potravinárska mikrobiológia: využitie na výrobu liečiv a potravín (mliečne výrobky)
** poľnohospodárska mikrobiológia: študuje mikróby v pôde, ktoré sa zúčastňujú kolobehu látok v prírode
** geomikrobiológia
** morská mikrobiológia
** … Špeciálnymi aspektami mikrobiológie sa zaoberajú aplikované mikrobiologické vedy napríklad bakteriálna fyziológia, ktorá skúma životné pochody baktérií. == Klasifikácia == Zaraďovanie mikroorganizmov je v klasickej mikrobiológii podľa morfológie buniek, v modernej podľa biologických a biochemických prejavov, optimálne zaradenie kombináciou klasifikujúcich hľadísk – morfologických znakov a fyziologických vlastností (fyziológia je náuka o životných prejavoch a úkonoch organizmov za rozličných podmienok okolitého prostredia). == Prehľad dejín mikrobiológie ==
** 17. storočie: Anton van Leeuwenhoek – zostrojenie mikroskopu so zväčšením 100 – 270-krát.
** 19. storočie: francúzsky chemik Louis Pasteur – zakladateľ mikrobiológie, laboratórnej techniky (tekuté kultivačné pôdy, sterilizácia, pasterizácia – zahrievanie mlieka, vína, piva, niektorých liečebných a živých roztokov pri teplote 100 °C, pri ktorej dochádza k usmrteniu mikroorganizmov, bakteriálne spóry). Objavil pôvodcu pasteurelózy hydiny, očkoval HD proti antraxu, najväčšia sláva: očkovanie proti besnote
** 19. storočie: anglický chirurg Joseph Lister – podstata popôrodnej sepsy.
** 19. – 20. storočie: nemecký mikrobiológ Robert Koch – farbiace metódy, objav pôvodcu antraxu, cholery, tuberkulózy.
** 20. storočie: objav penicilínu Flemingom a elektrónového mikroskopu Ruskom.
** = 3)Anatómia človeka = '''Anatómia človeka''' alebo '''antropotómia''' alebo '''teloveda''' je časťou všeobecnej anatómie. Skúma stavbu orgánov a orgánových sústav ľudského tela. Ľudské telo, tak ako ostatné živočíšne telá, je tvorené anatomickými sústavami, tie sú tvorené orgánmi. Orgány sú tvorené tkanivami, ktoré sa skladajú z jednotlivých buniek a nebunkových štruktúr. Tkanivá skúma ''histológia'', bunky zase ''cytológia''. Anatómia skúma štruktúry zdravého ľudského tela, preto sa tiež niekedy označuje aj ako ''„normálna“ anatómia''. Patologickými zmenami ľudského tela sa zaoberá ''patologická anatómia''. == Obsah ==
*** 1Pododbory anatómie človeka
*** 2Výskum
*** 3Pozri aj
*** 4Literatúra == Pododbory anatómie človeka ==
*** ''makroskopická anatómia'' - venuje sa štúdiu štruktúr viditeľných voľným okom
*** ''mikroskopická anatómia'' - venuje sa štúdiu mikroskopických štruktúr
**** ''cytológia'' - študuje bunky
**** ''histológia'' - študuje tkanivá
*** ''Systémová (systematická) anatómia'' - zaoberá sa štúdiom jednotlivých systémov, resp. sústav ľudského tela, ako napr. nervový systém, tráviaca sústava a pod.
*** ''Topografická (regionálna) anatómia'' - zaoberá sa anatómiou určitej časti ľudského tela, napr. ruky, krku a pod.
**** ''praktická anatómia'' - tiež tzv. „úžitková“ anatómia, anatómia pre všeobecné medicínske účely
**** ''klinická anatómia'' - napr. ''rádiologická anatómia'' - zaoberá sa štúdiom anatómie, viditeľnej pri jednotlivých rádiologických zobrazovacích metódach; ''chirurgická anatómia'' - študuje chirurgické prístupy, a pod.
*** ''plastická'', resp. ''umelecká anatómia'' - študuje proporcie ľudského tela, jeho vzhľad a zmeny v pokoji a pri pohybe
*** ''antropologická (porovnávacia) anatómia'' - študuje stavbu tela a jej rozdiely vo veľkých populáciách; jej zmeny v čase a priestore
*** ''komparatívna (porovnávacia) anatómia'' - skôr odbor všeobecnej anatómie; zaoberá sa stavbou tela jednotlivých druhov živočíchov a jej vzájomným porovnávaním
*** ''Embryológia'' - zaoberá sa vývojom ľudského zárodku
*** ''Patologická anatómia'' - zaoberá sa zmenami štruktúry (mikroskopickými i makroskopickými) spojenými s chorobami. Anatómia sa venuje štúdiu a popisu makroskopických častí ľudského tela. Ja preto základom väčšiny ďalších teoretických i praktických odborov medicíny, s ktorými sa vo väčšej či menšej miere prelína. Z tých najdôležitejších treba spomenúť:
*** ''na molekulárnej a bunkovej úrovni'' - biochémia, molekulárna biológia, genetika, farmakológia
*** ''na bunkovej až tkanivovej úrovni'' - histológia, patologická anatómia, cytológia, hematológia
*** ''na orgánovej a systémovej úrovni'' - chirurgia, rádiológia, vnútorné lekárstvo Aj zaradenie do jednotlivých úrovní nie je striktné a väčšina medicínskych odborov využíva poznatky alebo sa venuje oblastiam od úrovne molekúl až po orgánové systémy. Vzájomné medziodborové prelínanie (často veľmi výrazné) je bežné a z hľadiska praktickej i teoretickej medicíny mimoriadne významné. == Výskum == Najčastejším a zároveň najstarším spôsobom štúdia anatómie je pitva. V súčasnosti anatómia využíva pri výskume aj rôzne zobrazovacie techniky s využitím rtg žiarenia,ultrazvuku i techník magnetickej rezonancie. Pri štúdiu drobných a mikroskopických detailov bežne používa lupu a mikroskop. Keďže stavba ľudského tela je úzko spätá z jeho funkciou, anatómia má veľmi blízko k fyziológii. == Pozri a ==
*** vývin jedinca
*** Homo sapiens
*** anatómia
***
{{portál|Biológia|Biologický}}▼
= 4)Cytológia =
Epitelové bunky zafarbené na keratín a DNA.
'''Cytológia''' (gréc. ''cytos'' – bunka, lat. ''logos'' – veda) je veda skúmajúca štruktúru a funkcie živých buniek, je súčasťou histológie. Bunka je najmenšia funkčná jednotka organizmu, ktorá sa podieľa na stavbe tkanív. Medzi jej súčasťami je rovnovážny, ale dynamický vzťah, prejavujúci sa navonok základnými životnými procesmi: látkovou premenou, rastom, rozmnožovaním a dráždivosťou.
▲{{portál|Biológia|Biologický}}
Počiatky '''cytológie''' siahajú viac ako 300 rokov do minulosti a sú úzko späté s vynálezom mikroskopu, ktorý umožnil objav a štúdium bunky. Anglický fyzik Robert Hooke (1635 – 1703) uskutočnil svoje prvé pozorovania vlasnoručne zhotoveným primitívnym mikroskopom v roku1665. Vo vzorke korkového dreva pozoroval malé komôrky, ktoré mu pripomínali bunky včelieho plástu, podľa ktorých ich aj pomenoval''celluly'' – bunky. Hoci Hook ako prvý pozoroval bunky, nerozumel ešte ich funkcii ani stavbe.
Holanďan Antoni van Leeuwenhoek (1632 – 1723) zostrojil dokonalejší mikroskop s dvomi konvexnými šošovkami zasadenými do mosadzných platničiek tak, aby sa dali pridržať blízko oka. Takto bol schopný dosiahnuť až 300-násobné zväčšenie, neporovnateľne prekračujúce možnosti Hookeovho mikroskopu a objavil dovtedy neznámy svet mikroorganizmov. V roku 1674 podal prvý presný opis červených krviniek.
Prvý opis bunkového jadra v živočíšnej bunke (konkrétne vo vtáčom vajci) uverejnil v roku 1825 Jan Evangelista Purkyně (1787 – 1869). Jadro v rastlinnej bunke opísal Robert Brown (1831).
Základy klinickej cytológie, tak ako ju poznáme dnes, položil Muller v roku 1838, kedy publikoval dielo ''On the nature and structural characteristics of cancer and those morbid growths that may be confused with it'' (''O povahe a štruktúre rakoviny a zhubného rastu s ňou súvisiaceho''). Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí pozorovali zdravé bunky, Muller bol schopný rozoznať nádorové bujnenie a dokázal odlíšiť bunky karcinómu a sarkómu.
Ani významné objavy však neposkytovali vedcom dostatočné množstvo informácií na pochopenie významu bunky ako základnej stavebnej a funkčnej jednotky všetkých organizmov. Vlastnú bunkovú teóriu formulovali až v roku 1838 botanik Matthias Schleiden (1804 – 1881) a zoológ Theodore Schwann (1810 – 1882). Išlo o zovšeobecnenie predstáv o stavbe buniek ako základných jednotiek živých organizmov, o ich rozmnožovaní, ontogenetickom vývine a úlohe pri vzniku mnohobunkových organizmov. Takmer súčasne na zjazde prírodopiscov v Prahe (1837) predniesol svoju teóriu o analógii medzi živočíšnou a rastlinnou bunkou Purkyně. Neskôr roku 1839 pomenoval základnú živú hmotu protoplazma. Zatiaľčo Schwann považoval za hlavnú bunkovú štruktúru membránu, Purkyně kládol dôraz na cytoplazmu a jadro.
Grécky vedec Georgios N. Papanikolaou objavil význam fixácie vzoriek za vlhka a vyvinul techniku farbenia buniek v mikroskopickom preparáte. Zaoberal sa estrogénovýmcyklom cicavcov a vyšetroval bunkové vzorky z vagíny morčiat. V roku 1941 publikoval spolu s Trautom článok o význame cytologického vyšetrenia vagíny v diagnostike rakoviny maternice. Táto práca sa neskôr stala podkladom pre preventívne skríningové testy na odhalenie včasných štádií rakoviny maternice.
V roku 1851 zaznamenala cytológia ďalší krok vpred, keď bola použitá ako diagnostická metóda. Angličan Dr. Walshe vtedy napísal v súvislosti s rakovinou pľúc: „''if the cancer had softened, the microscopic characters of that product may be found sometimes in sputa''”.
Odvtedy zaznamenala cytológia prudký rozvoj, najmä vďaka objavom nových metód štúdia bunky. Pomocou elektrónového mikroskopu je možné pozorovať objekty (bunkovéorganely a pod.) menšie ako 0,2 nm, čo je oproti klasickému svetelnému mikroskopu až 1000-násobné zväčšenie. S rozvojom poznatkov v oblasti chémie sa sústredila pozornosť na chemické zloženie buniek, čím sa cytológia začala postupne stávať experimentálnou disciplínou, na rozdiel od pôvodne deskriptívnej disciplíny zameranej na pozorovanie a opis.
Rozvoj cytológie viedol vo viacerých biologických disciplínach k štúdiu organizmov na bunkovej úrovni (botanika, zoológia{{prírodné vedy}}
[[Kategória:Biológia| ]]
[[Kategória:Mikrobiológia]]
| |||