Inkovia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix
Bez shrnutí editace
Riadok 9:
{{hlavný článok|Inkská ríša}}
 
Podľa inkskejinkovskej tradície vznikla inkská ríša zhruba okolo roku [[1200]] a založil ju legendárny [[Manco Capac]] (I.). Prvými vládcami Inkov boli náčelníci vládnuci malému územiu okolo Cusca. Historické (t. j. už nie legendárne) obdobie Inkov sa začína vládou (tzv. deviateho inku) [[Pachacuti]]ho ([[1438]] – [[1471]]). Za jeho vlády došlo k značnému rozšíreniu územia, bol zavedený kult boha slnka (Inti) a vznikli veľkorysé stavby a došlo k hospodárskemu rozmachu. Jeho nástupcovia ríšu ďalej rozširovali. Najväčšiu rozlohu ríša dosiahla za
 
vlády jedenásteho inkuinka [[Huyan Capac|Huyana Capaca]] ([[1493]] – [[1527]]) – na severe po rieku [[Ancasmayo]], na juhu po rieku [[Maule (rieka)|Maule]]. Po jeho smrti (1527) bojovali o moc jeho synovia: dvanásty inka [[Huascar]] (opieral sa o tradičnú elitu v Cuscu) a [[Atahualpa]] (opieral sa o vojsko v severných provinciách). Atahualpa roku [[1532]] Huascara zosadil. Španieli pod vedením [[Francisco Pizarro|F. Pizarra]] tu pristáli v roku [[1531]] a keďže práve prebiehala spomínaná občianska vojna, ríšu veľmi rýchlo dobyli a Atahualpu roku [[1533]] popravili. Španielmi dosadený inka [[Manco Capac II.]] po istom čase (1536) zorganizoval povstanie a v horskej oblasti [[Vilcabamba]] viedol tieňové kráľovstvo. Toto zaniklo roku [[1572]], kedy bol zajatý a popravený jeho posledný vládca [[Tupac Amaru I.]]
 
== Zriadenie ==
Riadok 17:
Sídlom vládcu a najväčším náboženským centrom bolo [[Cusco (mesto)|Cusco]].
 
Na čele rozsiahlej organizácie spoločenského a ekonomického života s tvrdým systémom daní vo forme prác a vojenskej služby stála štátna a kňažská hierarchia. Absolútny vládca inkainkov bol prakticky považovaný za boha. Patrila mu všetka pôda, iba časť z nej venoval kňažstvu a ľudu, hlavnú časť si ponechával pre seba a pre svoju šľachtu.
 
V štáte mal každý právo na obrábateľnú pôdu veľkú asi 100-krát {{m|50|m}}, v čase neúrody živili obyvateľov štátne sýpky. Okrem toho mal každý právo na stravu. Vyspelá bola aj starostlivosť o vdovy a siroty. Priepasť medzi bohatými a pospolitým ľudom bola však veľká.