Tatranská Polianka: Rozdiel medzi revíziami

Tatranská Polianka patrí medzi najstaršie [[Tatry|tatranské]] osady. Okolie osady bolo osídlené už v praveku. Na priľahlej Žltej stene ({{mnm|1020}}), ináč čelnej moréne [[Velická dolina|Velickej doliny]], bolo okolo prelomu nášho letopočtu opevnené sídlisko ľudu [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúry]]. Priestor na ktorom vyrástla Tatranská Polianka sa už pred výstavbou volal '''Polianka'''. Pôvodný a do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] hodne zaužívaný názov bol podľa jej zakladateľa '''Weszterovo'''. Úradný názov od začiatku [[90. roky 19. storočia|90. rokov]] až do konca uhorského štátu znel '''Széplak – Pekný Domov'''. Osade priznali v roku [[1919]] miestny názov odvodený z historického pomiestneho názvu Polianka v znení '''Tatranská Polianka'''.<ref name="Houdek"> {{Citácia knihy| priezvisko = Houdek | meno = Ivan | priezvisko2 = Bohuš | meno2 = Ivan | titul = Osudy Tatier | redaktori = Oľga Rázgová | vydanie = 1. | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava | rok = 1976 | počet strán = 244 | strany = | isbn = 77-023-76-11-6 | jazyk = po slovensky}}</ref><ref name="Osudy tatranských osád">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Osudy Tatranských osád| vydanie = 1| vydavateľ = Osveta | miesto = Martin| rok = 1982| isbn = | kapitola = | strany = 272| jazyk = }}</ref><ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref>

Osada mala spočiatku charakter odpočinkového bodu na ceste medzi Smokovcami a Štrbským Plesom. Pritom slúžila rekonvalescencii a zároveň ako turistické východisko do Velickej doliny a okolia. Toto podnikanie však Wesztera neuspokojovalo a vidiac liečebné výsledky [[Nový Smokovec|Nového Smokovca]], postaral sa o to, aby jeho synovec a syn jedného zo zakladateľov osady [[Michal Guhr]] (mladší), vyštudoval medicínu. Po vyštudovaní a náležitej praxi viedol Michal Guhr od roku [[1902]] klimatické sanatórium.<ref name="Houdek" /><ref name="Bohuš" /><ref name=" Osudy tatranských osád " />

Po 1. svetovej vojne došlo k modernizácii jestvujúcich zariadení a k novej výstavbe. V rokoch 1919{{--}}1920 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia najmä vnútorného zariadenia, ktoré sa vo všetkých budovách podriadilo liečbe pacientov. Roku 1924 sa uskutočnila dostavba sanatória na dnešnú podobu starej budovy. Zriadila sa kanalizácia a vodovod. Kuchyňa s jedálňou bola dobudovaná v roku 1910, nové sanatórium sa postavilo roku 1932 a kaviareň so spoločenskými miestnosťami a vstupnou halou sa dobudovali v roku 1934. V roku 1933 Dr. Guhr zomiera a sanatórium prevzal Dr. Nitsch a po ňom národná správa.<ref name=" Osudy tatranských osád " />.<ref name="Houdek" /><ref name="Bohuš" />

Po [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojne]] sa začalo s prijímaním pacientov s TBC, izolovaných v budove Tivoli. Systematická liečba tuberkulózy sa začala v roku 1950 za nepriaznivých podmienok, kedy chýbalo vybavenie pre diagnostiku a terapiu. Liečebňa sa dobudovávala po medicínskej stránke, aby mohla slúžiť pre komplexnú liečbu. Spočiatku to bola éra pokojovej liečby a doznievajúcej kolapsoterapie, zhruba od roku 1950 do roku 1956. Pokojová liečba spočívala v tom, že pacienti okrem nočného spánku ležali denne 8{{--}}9 hodín na lôžku. Účinným terapeutickým zákrokom bolo zakladanie pneumothoraxu a pneumoperitonea, z chirurgických zákrokov thorakoplastika, pneumolýza, plombáž. V tomto období sa začína aplikovať STM, PAS, INH. Týchto liekov bol však nedostatok. Roky 1956 až 1960 boli érou aktívnej chirurgickej liečby, najmä resekčnej. Samotné sanatórium nemalo chirurgické oddelenie, pacienti sa tu pripravovali na zákrok a po zákroku sa doliečovali. V rokoch 1960 až 1970 sa intenzívne začala využívať AT liečba. Tieto roky sú aj rokmi výrazného úbytku tejto choroby.<ref>[http://www.vysoketatry.com/obce/tpolianka/tpolianka.html História osady]

</ref>Od začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa v sanatóriu liečia pacienti s nešpecifickými respiračnými chorobami, ako astma, chronická bronchitída, rôzne druhy alergií a podobne.