|
'''Jadrové zbrane''' (alebo '''atómové zbrane''') sú všetky zbrane využívajúce lavínovité, neriadené uvoľňovanie jadrovej energie alebo priamo štiepne produkty, resp. [[rádionuklid]]y.
[[Súbor:Nagasakibomb.jpg|thumb|Hríb nad epicentrom jadrového výbuchu v [[Nagasaki (Nagasaki)|Nagasaki]].]]
== Delenia ==
=== Jadrové výbušné zariadenie ===
Môže to byť vojenská [[munícia]] akékoľvek vhodného druhu – letecká alebo hlbinná [[bomba]], raketová [[bojová hlavica]], [[torpédo]], [[delostrelecký granát]], [[mína]] a pod.
Existujú (resp. existovali) aj jadrové výbušné zariadenia pre „mierové“ využitie – budujú sa nimi (presnejšie budovali sa v minulosti) podzemné zásobníky plynu, podporuje sa ťažba plynu a ropy, uľahčujú rozsiahle zemné práce (v ZSSR bola jadrovým výbuchom vytvorená časť prieplavu, v USA vybudovali pomocou jadrového výbuchu bazén prístavu na Aljaške). V súčasnosti sa nepoužívajú, pretože môžu byť považované za maskovanú skúšku jadrovej zbrane. Testy jadrových zbraní sú medzinárodnými dohodami zakázané v atmosfére, v mori a v kozme, na podzemné jadrové skúšky v súčasnosti všetci vlastníci jadrových zbraní dodržiavajú moratórium.
Delia sa na:
* '''Štiepne jadrové výbušné zariadenia''' (tzv. '''[[atómová bomba|atómové bomby]]''') sú jadrové výbušné zariadenia, u ktorých je hlavným zdrojom energie [[Štiepenie atómových jadier]] (napr. (klasická) [[atómová bomba]]).
* '''Termonukleárne jadrové výbušné zariadenie''' sú jadrové výbušné zariadenia, u ktorých je hlavným zdrojom energie [[jadrová syntéza]] (napr. [[vodíková bomba]] = H-bomba). Každé (reálne fungujúce) termonukleárne jadrové výbušné zariadenie obsahuje vo svojej konštrukcii aj štiepne jadrové výbušné zariadenie malého výkonu, ktoré slúži ako "rozbuška" – vytvára potrebný tlak a teplotu pre začatie jadrovej syntézy (jadrovej fúzie)
* '''"posilnené" jadrové zbrane''' (anglicky „boosted fission“) sú štiepne jadrové výbušné zariadenia, ktoré využívajú menšie množstvo trícia alebo deuteridu lítia v ktorom prebehne počas výbuchu fúzna reakcia, na produkciu neutrónov – takto vzniknuté neutróny významne zvyšujú rýchlosť a účinnosť šiepnej reakcie – pri výbuchu sa využije väčšie množstvo štiepneho materiálu. Podiel množstva energie z fúznej reakcie je malý, typicky menej než 1%.
'''Iný spôsob delenia'''
* '''jednostupňové výbušné zariadenie''' (tzv. [[atómová bomba]]) – je tvorené len štiepnu náložou (na báze uránu, plutónia…) Maximálny dosiahnuteľný výkon približne 1 megatona – pre väčšie výkony je potrebné veľké množstvo štiepneho materiálu a potom je veľmi náročné udržať štiepny materiál v podkritickom stave pred odpálením a súčasne zabezpečiť rýchle dosiahnutie nadkritického stavu pri odpálení
* '''dvojstupňové (alebo dvojfázové) výbušné zariadenie''' (tzv. [[vodíková bomba]])- štiepna nálož slúži ako zdroj energie pre dosiahnute podmienok pre zapálenie jadrovej syntézy v druhom stupni – náplni fúzneho materiálu. Maximálny dosiahnuteľný výkon je teoreticky neobmedzený, pre veľké výkony však má zariadenie veľké rozmery, pretože deuterid lítia má malú hustotu (menšiu ako voda).
* '''trojstupňové (alebo trojfázové) výbušné zariadenie''' – dvojstupňová nálož v ňom slúži predovšetkým ako zdroj neutrónov. Dvojstupňová nálož je umiestnená v masívnom obale z prírodného alebo ochudobneného uránu. V intenzívnom toku neutrónov je urán čiastočne štiepený neutrónmi z fúznej reakcie a čiastočne sa premieňa záchytom neutrónov na plutónium a to je tiež štiepené neutrónmi z fúznej i štiepnej reakcie. Množstvo energie uvoľnenej pri štiepnej reakcii v obale nálože je vysoké, môže dosiahnuť niekoľko násobok energie uvoľnenej pri fúznej reakcii v náloži. Trojstupňové jadrové výbušné zariadenie je oproti dvojstupňovému jadrovému výbušnému zariadeniu pri rovnakom výkone oveľa kompaktnejšie.
=== Bojové rádioaktívne látky (BRL) ===
Používajú sa na zamorenie terénu, vody a ovzdušia tuhými (prachovými), kvapalnými alebo plynnými rádioaktívnymi látkami. Vo vojenskej terminológii sa používa aj výraz "rádiologické zbrane", v žurnalistike sa často označujú ako "špinavá bomba".
Pozri aj: [[Nosiče jadrových zbraní]]
== Kategórie podľa dosahu ==
* [[strategické jadrové sily]] (po anglicky Strategic Nuclear Forces): dosah až 11000 km /SS18 Satan/
** [[balistické interkontinentálne rakety]] (angl. Intercontinental Ballistic Missiles – ICBM)
** [[balistické rakety odpaľované na mori]] (angl. Sea-launched Ballistic Missiles – SLBM)
** [[strategické diaľkové bombardéry]]
* [[jadrové sily stredného dosahu]]/doletu (po anglicky Intermediate-Range Nuclear Forces, INF): dosah 150 – {{km|5500|m}} (bombardéry stredného doletu a stíhacie bombardéry, riadené strely s plochou dráhou letu, rakety stredného doletu):
** [[Longer-Range Intermediate Nuclear Forces]] (LRINF): 1 000 – {{km|5500|m}}
** [[Shorter-Range Intermediate Nuclear Forces]] (SRINF): 150 – {{km|1000|m}}
* [[jadrové sily krátkeho dosahu]]/doletu (po anglicky Short-Range Nuclear Forces, SNF): dosah do {{km|150|m}} (jadrové delostrelecké zbrane; rakety krátkeho doletu)
* [[malé jadrové zbrane]]: zatiaľ sa na nich pracuje v USA (trhavý účinok do 5 kt, majú pod zemou zničiť nepriateľské bunkre a podobne)
== Účinky výbuchu jadrovej výbušnej zbrane ==
[[Súbor:Hiroshima aftermath.jpg|thumb|Hirošima po výbuchu]]
Po výbuchu sa najprv ukáže oslnivý svetelný blesk, okolo ktorého sa vytvorí detonačný mrak. Potom vznikne ohnivá guľa, ktorá stúpa hore vytvárajúc akýsi „kmeň“ a berúc so sebou prach, zem alebo vodu, a na zemi pri mieste výbuchu je základný mrak. Výsledný útvar sa nazýva [[atómový hríb]].
Jadrová výbušná zbraň má široké spektrum ničivého účinku:
* '''tepelný účinok''': Na mieste výbuchu je teplota niekoľko miliónov stupňov Celzia. V prípade 1 Mt bomby sa napríklad v okruhu {{km|14|m}} (!) od epicentra sám zapáli papier. Samozrejme, že aj ľudia a živočíchy utrpia popáleniny kože a podobne.
* '''nárazová [[tlaková vlna]]''': Táto je účinná do niekoľkých kilometrov od epicentra. Sprevádza ju hromovitý tresk. V mieste detonácie je pretlak asi 1 milión barov, ktorý potom klesá nepriamo úmerne k vzdialenosti. Po pretlakovej vlne nasleduje podtlaková vlna, ktorá sa prejavuje ako silný ťah smerom k miestu výbuchu.
* '''svetelný účinok''': Je účinný do niekoľkých kilometrov.
* '''[[radiácia]]''' : Táto je spôsobená tokom [[neutrón]]ov (asi z 3%) a [[gama žiarenie|gama]], alfa a beta žiarenia počas asi 1 minúty (počiatočná radiácia). Pre človeka je smrteľná v okruhu asi {{km|2|m}} od epicentra. Časť žiarenia, ktorá ostane ešte po 1 minúte sa nazýva [[zvyšková radiácia]]. Pozostáva z rádioaktívneho spádu a žiarenia indukovaného neutrónmi (alfa, beta, gama žiarenie). Žiarenie asi po týždni od výbuchu klesne na hodnoty bezpečné pre človeka.
[[Rádioaktívny spád|Rádioaktívny spad]] sa delí na lokálny (padá 10 – 20 hodín po výbuchu do vzdialenosti {{km|400|m}}), kontinentálny (padá do týždňa po výbuchu do vzdialenosti {{km|4000|m}}) a celosvetový (padá až po mesiacoch či rokoch).
Podiel radiácie (a najmä neutrónov) sa dá zvýšiť na úkor ostatných ničivých účinkov, potom hovoríme o tzv. [[neutrónová bomba|neutrónovej bombe]] (správny názov je „zbraň so zvýšenou radiáciou“).
== Dejiny ==
* [[1938]]: [[Otto Hahn|O. Hahn]] a [[Fritz Strassmann|F. Straßmann]] objavili štiepenie [[urán (prvok)|uránu]] – základ jadrových zbraní
* pred druhou svet. vojnou: V [[ZSSR]] vedci [[Georgij Flerov|G. N. Flerov]] a K. A. Petržak zistili, že uránové jadro sa môže rozpadať aj spontánne.
* [[1939]]:
** (marec): [[George Braxton Pegram|George B. Pegram]] z Kolumbijskej univerzity zorganizoval s vedcom [[Enrico Fermi|E. Fermim]] konferenciu na túto tému. Neskôr ďalší vedci – [[Albert Einstein|A. Einstein]], [[Eugene Paul Wigner|E. Wigner]], [[Leó Szilárd|L. Szilard]] a [[Edward Teller|E. Teller]] – napísali tzv. [[Einsteinov-Szilárdov list]], ktorý [[Franklin D. Roosevelt|Roosveltovi]] predložil [[Alexander Sachs]]
** V ZSSR sa A.I.Brodskij zaoberal delením izotopov uránu
* [[1940]]:
** (február): V USA sa začal počiatočný výskum, ktorý riadil osobitný výbor na čele s [[Lyman Briggs|L. J. Briggsom]], riaditeľom Národného úradu pre miery. V tom istom roku už bolo známe, že aj [[Nemecko|Nemci]] pracujú na podobnom projekte, a že aj britskí vedci skúmajú podobný problém.
** V ZSSR sa utvorila Komisia pre otázky uránu, ktorej práca však bola prerušená po napadnutí ZSSR Nemeckom v [[Operácia Barbarossa|júni 1941]].
* [[1941]] (jeseň): Americkí vedci [[Harold Clayton Urey|H. C. Urey]] a G. B. Pegram navštívili [[Spojené kráľovstvo]] a skúmali možnosť spolupráce v tejto oblasti (pozri 1943).
* [[1941]] (december): Vedenie celého projektu v USA prevzalo oddelenie Úradu pre vedecký výskum a rozvoj
* [[1942]]:
** (február):Na základe objavu z roku [[1938]] objavil E. Fermi v USA možnosť vytvorenia jadrovej reťazovej reakcie. Výpočty ukázali, že necelých {{kg|50}} čistého [[U-235]] alebo [[Pu-239]] možno použiť ako supervýbušninu, ktorá uvoľní energiu približne 20 000 ton [[TNT]].
** (jún): V USA ministerstvo obrany zriadilo nové oddelenie na vedenie projektu a v septembri sa stal šéfom celého projektu brigádny generál [[Leslie Groves|Leslie R. Groves]].
* [[1943]]:
** Zriadil sa spoločný politický výbor, zložený zo zástupcov USA, Spojeného kráľovstva a [[Kanada|Kanady]]. Zároveň prišli viacerí britskí a kanadskí vedci do USA, aby pracovali na tomto projekte.
** V USA sa teoreticky sa vyriešila otázka fungovania atómových zbraní.
** Od tohto roku sa v USA zriadili zariadenia na získavanie uránu 235. V tom istom roku bolo pod vedením [[Robert Oppenheimer|R. Oppenheimera]] v [[Los Alamos]] v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]] postavené laboratórium, v ktorom stavali prvé atómové zbrane ([[Projekt Manhattan]])
** V ZSSR sa utvorila Vedecko-technická rada pre rozvoj atomistiky vedená B. L. Vannikovom, ktorá sa však v prvej fáze zamerala na stavbu [[Jadrový reaktor|atómových reaktorov]], až neskôr aj na zbrane (pozri 1947)
* [[1944]]: V USA postavili prvý reaktor vyrábajúci [[plutónium]]
* [[1945]]:
** (16. 7.): Prvá testovacia explózia jadrovej zbrane z plutónia s energiou 20kt TNT ([[Trinity (jadrový test)|jadrový test Trinity]]) v časti [[Alamogordo]] strelnice [[White Sands Missile Range]] v Novom Mexiku v USA
** (6. 8.): USA zhodili z bombardéra B-29 atómovú bombu „[[Little Boy]]“ na japonskú [[Hirošima (mesto)|Hirošimu]] (výbuch vo výške {{m|600|m}}, letecká kužeľovitá bomba s dĺžkou {{m|3|m}} a priemerom {{cm|71|m}}, hmotnosťou 4,5 t, s jadrom s uránom 235 ťažkým {{kg|60}})
** (9. 8.): USA zhodili atómovú bombu „[[Fat Man]]“ na [[Nagasaki]] (vajcovitá bomba, priemer {{m|3.3|m}}, hmotnosť 4t, s {{kg|6.2}} plutónia 239). Nasledovala kritika verejnosti.
* [[1947]]: ZSSR oznámil, že zvládol výrobné tajomstvá atómovej bomby
* [[1949]] (29. 8.): explózia prvej atómovej bomby ZSSR, [[RDS-1]] v [[Semipalatinský jadrový polygón|Semipalatinskom jadrovom polygóne]]
* [[1950]]: Z iniciatívy Stáleho výboru Svetového kongresu obrancov mieru v Štokholme bola prijatá [[Štokholmská výzva]] žiadajúca bezpodmienečný zákaz atómovej zbrane ako nástroja zastrašovania a hromadného vykynožovania obyvateľstva. Podpísalo ju asi 500 000 000 ľudí.
* [[1952]]:
** (3. 10.): explózia prvej atómovej bomby Spojeného kráľovstva
** (1. 11.): explózia prvej termonukleárnej (vodíkovej) bomby v USA, atol [[Eniwetok]]
* [[1953]] (12. 8.): explózia prvej termonukleárnej (vodíkovej) bomby v ZSSR
* [[1954]] (1. 3.): explózia dosiaľ najsilnejšej termonukleárnej bomby USA pod názvom [[Castle Bravo]] 15 Mt TNT
* [[1960]] (13. 2.): explózia prvej atómovej bomby Francúzska
* [[1961]] (30. 10.): explózia dosiaľ najsilnejšej termonukleárnej bomby sveta – sovietska [[Cár bomba]] 50 Mt TNT
* od [[1963]]: v medzinárodnej politike došlo po [[kunánska kríza|kubánskej kríze]] (1962) k prvým náznakom uvoľnenia medzi USA a ZSSR
* [[1963]](5. 8.): podpísaná [[Zmluva o zákaze atómových pokusov vo vzduchu, v kozmickom priestore a pod vodou]] (nepodpísalo len [[Francúzsko]] a [[Čína]]); roku [[1974]] bola bola doplnená zmluvou obmedzujúcou silu podzemných testov na 150 kt TNT
* [[1964]](16. 10.):explózia prvej atómovej bomby Číny
* [[1967]]:
** Spojené kráľovstvo a Čína vlastnia aj termonukleárnu (vodíkovú) bombu
** Podpísaná [[Tlatelolcká zmluva]] ([[Mexiko]]), podľa ktorej ostáva Latinská Amerika oblasťou bez jadrových zbraní
* [[1968]]:
** Francúzsko vlastní aj termonukleárnu bombu
** 1. 7. [[1968]]: podpísaná [[Zmluva o nešírení jadrových zbraní]] (predĺžená roku 1995)
* od konca 60-tych rokov: Zväčšil sa dosah jadrových zbraní, zlepšovanie presnosti, zavedenie pozemných mobilných systémov a pod.. Vlastnenie jadrových zbraní začalo mať úlohu „odstrašovania“ potenciálnych nepriateľov. Potenciál atómových zbraní už stačil na niekoľkonásobné vyhubenie ľudstva (tzv. [[overkill]]). Vzniká hnutie proti jadrovým zbraniam.
* [[1969]]: Začiatok rokovaní [[Strategic Arms Limitation Talks|SALT]] (Strategic Arms Limitation Talks) medzi USA a ZSSR
* [[1972]] (26.5.): Zmluvou [[SALT I]] medzi USA a ZSSR sa – okrem určitých bodov dohodnutých na len 5 rokov –obmedzil počet systémov protiraketovej obrany (systémov ABM) na určitý počet. USA túto časť zmluvy 31.12.2001 jednostranne vypovedali z dôvodu „národnej bezpečnosti“ a pokračovania v programe [[NMD]]
* [[1973]](22.6.): Dohoda [[Nixon]]a s [[Brežnev]]om o predchádzaní jadrovej vojne
* [[1974]] (18.5.):explózia prvej atómovej bomby [[India|Indie]]
* [[1978]]: vytvorenie [[neutrónová bomba|neutrónovej bomby]]
* [[1979]]: Zmluvou [[SALT II]] medzi USA a ZSSR sa obmedzil počet nosičov jadrových zbraní a roznecovačov (bômb), ale zbrojenie prebiehalo ďalej formou nahradzovania starších novými, lepšími zbraňami. [[Senát USA]] kvôli sovietskej invázii v [[Afganistan]]e zmluvu neratifikoval, ale USA ju dodržovali.
* [[1981]]: Američania premenovali plánované rokovania SALT III na rokovania [[START]] (Strategic Arms Reduction Talks), ktoré sa potom konali s prestávkami od roku 1985
* koncom 80-tych rokov v rámci [[perestrojka|perestrojky]] a po nehode v [[Černobyl]]e v ZSSR klesla dôležitosť jadrových zbraní
* [[1987]]: [[Washingtonská zmluva]] (Zmluva INF) medzi USA a ZSSR k zničeniu všetkých zo zeme odpaľovaných jadrových síl stredného dosahu
* [[1991]]: Zmluva [[START I]] medzi USA a ZSSR (po asi 15 rokovacích kolách) o zníženiu počtu nosičov jadrových zbraní (rakety, bombardéry, jadrové zbrane) ako aj strategických bojových hlavíc na určitú hranicu
* [[1992]] (podpis 1996): dohoda o prevezení jadrových bojových hlavíc z Bieloruska, Kazachstanu a Ukrajiny do Ruska (lebo v dôsledku rozpadu ZSSR ostali zbrane aj v iných krajinách ako Rusko)
* [[1993]]:
** Zmluva [[START II]] medzi USA a Ruskom o znížení hraníc zo START-I o polovicu a zákaze všetkých interkontinentálnych rakiet s niekoľkonásobnými výbušnými hlavicami. USA ju ratifikovali až 1997, Rusko až 2000.
** Atómové mocnosti (okrem sčasti Francúzska [test na atole [[Mururoa]] 1995/96] a úplne Číny) sa dobrovoľne vzdali atómových pokusov
* [[1996]]:
** Kvôli odporu Indie stroskotali ženevské rokovania o rozsiahlej celosvetovej Všeobecnej zmluve o zákaze atómových pokusov ([[CTBT]], Comprehensive Nuclear Test Ban Treaty, porov. 1963). Nakoniec však zmluvu jasne prehlasovalo [[Valné zhromaždenie]] [[OSN]] na zvláštnom zasadnutí 10. 9. 1996. Ešte nie je ratifikovaná.
** [[Medzinárodný súdny dvor]] v Haagu sa uzniesol, že použitie a hrozenie použitím jadrových zbraní – s výnimkou extrémneho ohrozenia štátu – predstavuje porušenie medzinárodného práva, najmä ľudských práv
* [[1998]] (máj): Podzemné atómové testy Indie a [[Pakistan]]u. V prípade Pakistanu išlo o prvé testy vôbec.
* [[1999]] (august): Začali sa rokovania o zmluve [[START III]], no v dôsledku trvania USA na svojom systéme MD (pozri 2001) Rusko odmieta súhlasiť nielen so START III, ale aj s realizáciou START II
* [[2001]] (21. 12.): USA jednostranne vypovedali časť zmluvy SALT I (1972) o protiraketovej obrane z dôvodu „národnej bezpečnosti“ a pokračovania vo svojom protiraketovom programe [[NMD]] (National Missile Defense, od roku 2001 nazývaný MD – Missile Defense)
* [[2002]]: Zmluva medzi USA a Ruskom o znížení jadrových výbušných hlavíc do roku 2012 na určitú hranicu. Ešte neratifikované.
* [[2005]](10. 2.): [[Kórejská ľudovodemokratická republika]] oznámila, že má jadrové zbrane
== Jadrové štáty ==
V roku 2005 majú tieto krajiny jadrové zbrane: [[Spojené štáty|USA]], [[Rusko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Francúzsko]], [[Čína]], [[India]], [[Pakistan]] aj [[Izrael]]<ref>[http://hnonline.sk/svet/c1-43755380-tajne-dokumenty-izrael-ponukal-jar-na-predaj-jadrove-zbrane] HN - Tajné dokumenty: Izrael ponúkal JAR na predaj jadrové zbrane</ref>. [[Kórejská ľudovodemokratická republika]] oznámila, že ich má, a [[Južná Afrika]] ich svojho času (údajne) mala, ale zničila ich. Z vývoja je podozrievaný [[Irán]], v minulosti bol z vývoja (nesprávne) podozrievaný [[Irak]]. Po rozpade [[ZSSR]] ich začiatkom 90. rokov vlastnila [[Ukrajina]] a [[Bielorusko]], no neskôr ich predali Rusku.
Technológiu a skúsenosti potrebné na vývoj a výrobu jadrových zbraní vlastnia aj ďalšie štáty, napríklad [[Nemecko]] a [[Japonsko]].
== Referencie ==
<references />
| 