'''Denár''' je pôvodne názov hlavnej striebornej mince rímskej republiky, rímskeho cisárstva, neskôr mnohých mincí v stredoveku a novoveku. Po rozpade Západorímskej ríše totiž rímsky denár prešiel do hospodárskej sústavy nových západoeurópskych ríš a potom aj do stredoeurópskej finačnej sústavy a stal sa základom všeobecného pojmu (nie len strieborného) platidla alebo hlavnej peňažnej jednotky skoro v celej Európe.
Názov ''denár'' je odvodený z lat. ''denarius'', ''dena'' = desať, pretože sa delil na 10 medených mincí [[as (minca)|asov]]. Z latinského denarius je odvodené aj (anglické) slovo [[penny]] (značka d) či slovo [[dinár]].
==Rímsky denár ==
Denár bola [[striebro|strieborná]] [[minca]], ktorá bola prvýkrát razená okolo roku 211 pred Kr. na území [[Rímska ríša|Rímskej ríše]].
Pôvodne vážil 4,55 g, neskôr 3,9 g a za vlády Neróna už len 3,4 g. Septimius Severus zvýšil prímes medi v denári na 50 %.
==Uhorský denár ==
Najstaršie uhorské mince razené zo striebra asi od roku 1000 (v Bratislave s nápisom Preslava Civitas) sa nazývali tiež denáre. Mali pôvodne 80-90 % striebra. Denáre sa razili až do roku 1780 (s typickým obrazom [[Madona|madony]]), kedy ich razenie ukončila [[Mária Terézia]]. V druhej polovici 18. storočia sa razili aj medené denáre. Ako počtová jednotka sa však denár používal aj po roku 1780.
==Český denár==
Denár bol názov strieborných mincí razených na území [[Česko|Česka]] od konca [[10. storočie|10. storočia]]. Do mincovej reformy [[Břetislav I.|Břetislava I.]] v roku [[1050]] boli denáre tzv. "velkého střížku" s priemerom 18-20 mm a hmotnosťou viac než 1 g. Od roku 1050 až do začiatku razby brakteátov niekedy okolo roku [[1217]] boli razené denáre "malého střížku" s priemerom 16 mm a hmotnosťou pod 1 g. Na konci razby rýdzosť [[kov]]u výrazne poklesla. Razenie denárov zaniklo v Čechách v roku 1300 mincovou reformou [[Václav II.|Václava II.]] kedy už medzi ľudom málo obľúbený denár nahradil neskôr veľmi slávny [[pražský groš]].
