Útulňa v Slavkovskej doline: Rozdiel medzi revíziami

Na [[Slavkovský štít]] viedla turistická cesta cez [[Slavkovská dolina|Slavkovskú dolinu]]. Turisti vystupovali na vrchol z [[Tatranská magistrála|Tatranskej magistrály]] okolo [[Slavkovské plieska|Slavkovských pliesok]] juhozápadným žľabom. Na podnet [[Uhorský karpatský spolok|Uhorského karpatského spolku]] postavili v roku [[1878]] kamennú útulňu. O štyri roky ju zničila lavína. Opravili ju, ale potom, ako ju poškodili ďalšie lavíny, čoskoro sa na ňu zabudlo a schátrala. Na príčine bola nová turistická trasa na vrchol štítu, ktorá viedla po jeho hrebeni z [[Hrebienok|Hrebienka]]. Pred [[Druhá svetová vojna|Druhoudruhou svetovou vojnou]] do módy prišlo vysokohorské lyžovanie a lyžiarske túry na [[Slavkovský štít]]. Preto sa Spišská úverová banka v [[Levoča|Levoči]], ktorá bola majiteľkou [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]], rozhodla postaviť malú lyžiarsku útulňu pod protilavínovou zábranou, ktorú tvorili veľké balvany. Stála na poľane povyše [[Slavkovské plieska|Slavkovských pliesok]]. Na stavbu sa podujala skupina tatranských športovcov ( František Berkovský, Felix Hoepfner, [[Ivan Bohuš]], Oktavián O. Krejčí) , ktorá v lete [[1944]] vyniesla do doliny potrebný materiál. Sklad do, ktorého ho umiestnila na jar [[1945]] zmietla lavína. Stavbu chaty po tejto udalosti už nedokončili.<ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref>