|
== Dejiny ==
Ja som aký múdry :D
Územie mesta poskytovalo vhodné podmienky pre osídlenie už od praveku. Bolo i dôležitým strategickým miestom, pretože sa z neho dal kontrolovať brod cez rieku [[Morava (rieka)|Moravu]] na diaľkovej obchodnej ceste.
Zatiaľ najstaršie známe archeologické nálezy pochádzajú z [[neolit]]u – mladšej kamennej doby. Kontinuitu osídlenia dokladajú ďalšie nálezy z [[Bronzová doba|bronzovej doby]], [[Železná doba|železnej doby]] i rímsko-barbarskej doby. V období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] bolo územie Holíča hospodárskym zázemím centra Veľkomoravskej ríše Valov u Mikulčíc, ktoré sú vzdušnou čiarou vzdialené iba 3,5 kilometra. Na katastrálnom území mesta bolo lokalizovaných niekoľko veľkomoravských osád, zväčša poľnohospodárskeho charakteru, ale boli objavené i stopy po kamenárskej osade, z ktorej vyťažený kameň bol základným stavebným prvkom pre stavbu veľkomoravských kostolov vo Valove, ale i [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrade]] či [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Starom Meste]] pri Uherskom Hradišti.
Posledné známe písomné správy o veľkomoravskej ríši pochádzajú z rokov [[904]] a [[906]], keď prichádza k jej rozpadu. Predpokladá sa však, že celé desiate storočie ešte fungovala centrálna časť pôvodnej Veľkej Moravy a práve v tomto období sa Holíč stáva nositeľom veľkomoravskej tradície. Územie mesta sa stáva opäť významným strategickým miestom, o ktoré zviedli zápas tri novoformujúce sa stredoeurópske kráľovstva – uhorské, poľské a české. Najúspešnejšími v tomto boji boli [[Arpádovci]] a tak je Holíč začlenený medzi významné pohraničné oporné body [[Uhorsko|Uhorska]]. Mestečko sa začalo rozvíjať okolo kráľovského hradu v polovici [[11. storočie|11. storočia]]. Prvýkrát sa písomne spomína v roku [[1205]] ako WYWAR. Po tatárskom vpáde roku [[1241]] začali Arpádovci na novom mieste budovať v Holíči kamenný hrad, pričom využili prírodné danosti miesta v tvare polostrova.
V [[13. storočie|13. storočí]] sa stáva mesto sídlom pohraničného kráľovského komitátu, ktorý zaniká v roku [[1296]]. Jeho nástupcom je hradné panstvo, ktorého veľkosť je doložená v donačnej listine kráľa [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda]] v roku [[1389]]. Panstvo siahalo na severe až po českú [[Strážnice (okres Hodonín)|Strážnicu]], na východe až po [[Senica|Senicu]] a na juhu boli súčasťou panstva [[Studienka]] a [[Lakšárska Nová Ves]]. Západ panstva ohraničovala rieka Morava. V roku [[1228]] zriadil [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] v Holíči pohraničnú colnú stanicu.
Mestečko a hrad patrili kráľovi, ktorý ho zapožičiaval rôznym feudálom a tak sa medzi majiteľmi v [[14. storočie|14. storočí]] objavujú [[Matúš Čák Trenčiansky]], či [[Stibor zo Stiboríc]]. V roku [[1315]] o hrad musel bojovať Matúš Čák s českým kráľom [[Ján Luxemburský|Jánom Luxemburským]]. Českým vojskám sa hrad nepodarilo dobyť, no ovládli ho až po smrti Matúša Čáka v roku [[1321]]. Českému kráľovstvu patrilo toto pohraničné územie až do roku [[1332]], kedy prišlo na základe dohody kráľov [[Karol Róbert|Karola Róberta]] a Jána Luxemburského k navráteniu hradu i územia patriaceho pod českú správu do uhorských rúk.
Ďalšou významnou časťou tejto kráľovskej dohody bolo otvorenie (znovuoživenie) tzv. [[Česká cesta|Českej cesty]] – významnej obchodnej spojnice Budína s Prahou v roku [[1336]]. Holíč sa stal na tejto ceste významnou colnou stanicou, kde sa vyberal osemdesiatok z hodnoty prevážaného tovaru. Holíč mal už v tom čase charakter mestečka (v historických prameňoch sa uvádza ako oppidum). V roku [[1389]] získal Holíč od kráľa Žigmunda Ctibor zo Ctiboríc. Súčasťou tejto donácie boli i privilégia pre obyvateľov mestečka, ktorí boli oslobodení od platenia kráľovských daní a tridsiatku v celom kráľovstve a bolo im povolené konať ročne štyri výročné jarmoky.
== Obyvateľstvo ==
| 