|
}}
'''Karel Čapek ''' (* [[9. január]] [[1890]], [[Malé Svatoňovice]]Nitra – † 20[[25. december|. december]] [[1938]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[prozaik]], [[dramatik]], novinár, [[film]]ový [[scenárista]], [[libretista]], [[básnik]] a prekladateľ, literárny, [[Divadlo|divadelný]] a výtvarný kritik, estetik a filozof; brat [[Josef Čapek|Josefa Čapka]].
== Životopis a dielo ==
V ranej tvorbe vychádzal z podnetov českej predvojnovej moderny a nových európskych umeleckých smerov (''Božie muky'', ''Trápne poviedky'', preklady básní ''Francúzska poézia novej doby'', dráma ''Lúpežník''). Vedomie zneužitia techniky a vedy v 1. svetovej vojne proti základným hodnotám ľudskej existencie, nedôvera k jednoznačným filozofickým a politickým [[koncepcia|koncepciám]] a odmietnutie radikálnych zásahov odľudštenej štátnej moci do zákonov prírody a spoločnosti sa prejavili v jeho utopicko-fantastických drámach (''[[R.U.R.|R. U. R.]]'', ''Vec Makropulos''), v románoch (Biela Nemoc, Vojna s Mlokmi) s prvkami [[Vedecká fantastika|sciencece fiction]] (''Továrna na absolutno'', ''Krakatit'') a v alegorických divadelných hrách ''Zo života hmyzu'', ''Adam Stvoriteľ'' (obidve s bratom Josefom Čapkom).
Skeptický [[relativizmus]], presvedčenie o mnohoznačnosti ľudskej pravdy a zmysle pragmatického hľadania východiska v každom individuálnom prípade ďalej rozvinul v poetických prózach ''Hordubal'', ''Vetroň'', ''Obyčejný život'', ''[[Život a dielo skladateľa Foltýna]]'' a v románe o sile [[Humanizmus|humanizmu]] a [[solidarita|solidarity]] ''Prvá parta'' a v dráme ''Matka''.
Z ciest po Európe vyťažil niekoľko kníh cestopisných fejtónov (''Italské listy'', ''Anglické listy'', ''Výlet do Španěl'', ''Obrázky z Holandska'', ''Cesta na sever''). Vytvoril originálny typ krátkych detektívnych príbehov (''Povídky z jedné kapsy'', ''Povídky z druhé kapsy''), napísal ''Knihu apokryfov'' a knižne vydal výbery fejtónov, stĺpcov a drobných próz z rôznych období žurnalistickej činnosti (''Záhradníkov rok'', ''Ako sa čo robí'', ''Na brehu dní'', ''Miesto pre Jonatána''). Knihy ''Mal som psa a mačku'', ''Kalendár'', ''O ľuďoch'', ''Bájky a podpoviedky'' a iné boli vydané posmrtne. ''Marsyas'' obsahuje úvahy a eseje o literatúre a umeleckej tvorbe, ''O veciach obecných čiže Zoón politikon'' články o politike, verejnom živote a zmysle demokracie. Pre deti napísal ''Devätoro rozprávok a ešte jedna'' od Josefa Čapka ako prídavok, ''Dášenka čiže život štěňaťa''.
V 2. polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa znovu vrátil k utopicko-fantastickému pohľadu na súčasnosť v románe ''Vojna s mlokmi'', aby alegoricky ukázal na nebezpečenstvo fašizmu a ohrozenie európskej demokracie. Zomrel na zápal pľúc. V roku [[1995]] mu bolo udelené vyznamenanie ''[[Rád T. G. Masaryka]] in memoriam''. Karel Čapek sa významne zapísal do dejín [[robotika|robotiky]], keď ako prvý použil dnes už svetovo akceptovaný pojem [[robot]] na označenie stroja, vo svojom diele [[R.U.R.]]
== Dielo ==
=== Próza ===
* [[1918]])
* ''Žiarivé hlbiny'', Zářivé hlubiny (1916) – zbierka [[Poviedka|poviedok]] vydaných v časopisoch napísaných spolu s bratom Josefom
* Božie muky, Boží muka (1917) – filozofické poviedky, ktoré sa zamýšľajú (filozofujú) nad záhadami ľudskej duše a osudovými náhodami v živote človeka. Prvá kniha, ktorú Karel Čapek napísal sám.
* ''Krakonošova záhrada'' (1918) – ide o knižné vydanie jeho próz vytlačených v časopisoch, napísaných spolu s bratom Jozefom. Väčšina prác pochádza z rokov 1908 – 1911.
* ''[[Kritika]] slov'' (1920) – v tomto diele pomocou [[stĺpček]]ov podrobil rozboru [[fráza|frázu]] a jej zneužitie.
* ''Trápne poviedky'', Trapné povídky (1921) – skepticky uvažuje o zmysle ľudskej [[Existencia|existencie]] a jeho duševna.
* ''[[Továreň]] na [[absolútno]]'', Továrna na absolutno (1922) – fejtónový [[vedeckofantastický román]]. Ľudstvo získa od českého vynálezcu ing. Marka vynález [[motor]]a, ktorému môže ako palivo slúžiť akákoľvek látka a ktorú spáli bezo zvyšku. Spolu s týmto zdrojom energie ľudstvo postupne získa blahobyt. Pri spaľovaní sa však uvoľňuje [[žiarenie]] – absolútno, ktoré robí z ľudí náboženských fanatikov. Postupne týchto ľudí pribúda a tým sa začína chaos. Nakoniec vypukne vojna, ktorá sa končí úplným vyčerpaním, až potom si ľudia uvedomia vinníka a všetky motory zničia.
* ''[[Krakatit]]'' (1922) – [[vedeckofantastický román]]. Ing. Prokop objaví novú, veľmi silnú trhavinu, schopnú zničiť celý svet. Jeho priateľ Tomeš získa kvôli peniazom tajomstvo krakatitu a utečie. Prokop sa ho vydá hľadať, aby zabránil zneužitiu. Na konci sa stretáva s rozprávkovým starčekom a diskutujú spolu o zmysle života. Záver je postavený na myšlienke, že človek nemá robiť veľké skutky, ale len také, ktoré mu majú slúžiť. Dvakrát sfilmované pod názvom ''Krakatit'' (''1948'') a ''Temné slnko'' ([[1980]]).
* ''O najbližších veciach'', O nejbližších věcech (1925) – knižné vydanie jeho stĺpčekov, drobné úvahy
* ''Škandálna aféra Josefa Holouška'', Skandální aféra Josefa Holouška (1927) – satirické poviedky o novinách, novinároch, v ktorých autor kritizuje pomery v tlači v období medzi dvoma svetovými vojnami.
* ''[[Poviedky z jedného i druhého vrecka|Poviedky z jedného vrecka, Poviedky z druhého vrecka]]'', Povídky z jedné kapsy, Povídky z druhé kapsy (1929) – poviedky s detektívnou tematikou. Príbehy sú podané humornou formou. Hrdina väčšinou nie je veľký zločinec, ale malý zlodejíček, tiež kriminalista je obyčajný človek. V týchto dielach ide predovšetkým o vystihnutie rôznych typov osôb.
* ''Záhradníkov rok'', Zahradníkův rok (1929) – ide o fejtóny o záhradkárstve, zároveň pomocou reakcií na deje súvisiace so záhradkárstvom (napr. počasie) vystihuje českú povahu.
* ''[[Marsyas]] alebo na okraj literatúry'', Marsyas čili na okraj literatury (1931) – v niekoľkých [[esej]]ach sa zaoberá tzv. brakovou literatúrou – dochádza k záveru, že jej existencia je nutná. Ide o pomerne kvalitný rozbor tohto žánru.
* ''Kniha [[apokryf]]ov'', Kniha apokryfů (1932) – poviedky, v ktorých štylizuje historické a predovšetkým biblické témy
* ''O veciach obecných čiže Zoon politikon'' (1932) – [[fejtón]]y a state
=== Noetická trilógia ===
Nasledujúce diela tvoria voľnú, tzv. [[noetika|noetickú]] trilógiu spojenú podobnými filozofickými myšlienkami a závermi. Táto trilógia patrí k vrcholom jeho diela, prejavuje sa tu plne jeho pragmatizmus. Ukazuje, že z rovnakých faktov vyvodzujú rôzni ľudia odlišné závery, zobrazuje tu mnohorakosť pohľadov na svet, relatívnosť pravdy.
* ''Hordubal'' ([[1933]], sfilmované v r. [[1937]]) – základom tejto [[novela|novely]] je skutočná udalosť, keď sa sedliak Hordubal po niekoľkých rokoch práce v [[Amerika|Amerike]] vrátil domov ([[Podkarpatská Rus]]) a bol zavraždený svojou ženou a jej milencom. Čapek si kladie otázku typu „sme vôbec oprávnení spravodlivo súdiť vinu“? Pri dokazovaní sa stratí Hordubalovo srdce, symbolizuje nevyriešený príbeh Hordubala.
* ''Vetroň'', Povětroň ([[1934]]) – v tejto [[novela|novele]] je z trosiek lietadla vytiahnutý bez akýchkoľvek dokladov človek. Traja svedkovia jeho umierania (zdravotná sestra, básnik a jasnovidec) si tak na základe vlastných predstáv a skúseností vytvárajú predstavu o umierajúcom (na základe toho, akí sú sami).
* ''Obyčajný život'', Obyčejný život ([[1934]]) – železničný úradník v penzii opisuje svoj "obyčajný život" v pamätiach a zamýšľa sa nad ním. Postupne prichádza k presvedčeniu, že sa vlastne skladá z mnohých osobností, ktoré spolu tvoria jeho osud.
=== Romány ===
* ''Vojna s mlokmi'', [[vedeckofantastický román]], Válka s mloky ([[1936]], príprava sfilmovania v r. [[2009]]) – protifašistický [[román]], [[alegória]]. Ľudia objavujú zvláštne tvory – [[mlok]]y, inteligentné živočíchy, ktoré začnú cvičiť ako lacnú pracovnú sílu. Mloky sa však vzbúria, začnú organizovať svoj vlastný štát, zvolia si vodcu a žiadajú pre seba „životný priestor“. Všetko speje nevyhnutne k vojnovému konfliktu.
* ''Prvá partia'', První parta (1937, sfilmované v r. [[1959]]) – dej tohto románu sa odohráva v bani, kde po závale zostane niekoľko baníkov a vedenie bane hľadá dobrovoľníkov na ich záchranu. Toto dielo je oslavou ľudskej [[Solidarita|solidarity]].
=== Krátke vtipné črty-causerie ===
* ''Ako sa čo robí'', súbor krátkych vtipných čŕt ([[causerie]]), Jak se co dělá
=== Nedokončené dielo ===
* ''[[Život a dielo skladateľa Foltýna]]'' ([[1939]], vydané posmrtne, televízna inscenácia v r. [[1992]]) – nedokončený román
=== Dráma ===
* ''Lásky hra osudná'' (napísané 1910, vydané 1922), jednoaktovka; napísané spolu bratom Josefom.
* ''Lúpežník'', [[komédia]], Loupežník – (1920, sfilmované v roku 1931), komédia zaoberajúca sa vzťahom mladej a staršej generácie. Lúpežníkom je študent s povesťou ľahkovážneho mladíka, ktorý sa zamiluje do dcéry svojho profesora, ktorý o ich láske nechce ani počuť. Lúpežník nakoniec využíva neprítomnosť rodičov a zamkne sa so svojou láskou v ich dome a odmieta ich vpustiť. Nakoniec donúti pána profesora k priznaniu, že mladá generácia nie je taká zlá, ako si jeho generácia predstavuje.
[[Súbor:R.U.R. by Karel Čapek 1939.jpg|náhľad|left|plagát z predstavenia bábkohry RUR v USA medzi rokmi 1936 – 1938]]
* ''[[R.U.R.]]'' (Rossum’s Universal Robots – Rossumovi Univerzálni Roboti, 1920). V tejto vedeckofantastickej dráme prvýkrát zaznelo slovo [[robot]], ktoré Čapkovi údajne poradil brat Josef. Čapek varuje pred zneužitím techniky. Továrnik Rossum vyrába dokonalé roboty, ktoré sú na nerozoznanie od ľudí. Roboti postupne vykonávajú stále viac práce a ľudia postupne degenerujú. Roboti sa vzbúria a začnú vyvražďovať ľudí, nakoniec vyvraždia všetkých až na starého Alquista. Robotom hrozí zánik, pretože nie sú schopní vyrábať sami seba; od Alquista chcú, aby zase objavil tajomstvo ich výroby. Alquist sa snaží všemožne zistiť informácie o konštrukcii robotov, dôjde aj na [[vivisekcia|vivisekciu]]. Medzitým sa na scéne objavia roboti z poslednej série, Primus a Helena, ktorí majú niektoré ľudské vlastnosti, čo ostatným robotom chýba. Alquist zistí, že sa milujú, a požehná im ako zakladateľom nového rodu. (problém – svet zamoria roboti; spása – v láske)
[[Súbor:Karel Josef Capkovi radio.jpg|náhľad|Karel a Josef Čapkovci a rádio]]
* ''Zo života hmyzu'', Ze života hmyzu – (1921, zhudobnené [[Ján Cikker|Jánom Cikkerom]]) [[Alegória|alegorický]] pohľad na svet hmyzu, ktorý predstavuje rôzne ľudské vlastnosti a typy. Na záchranu skutočných hodnôt vystupuje tulák, ktorý najprv mravenisko nezaujato pozoruje, ale nakoniec sa z pozorovateľa stane aktívnym účastníkom deja a rozšliapava mravčieho vodcu. Napísané spolu s bratom Josefom.
* '' Vec Makropulos'', [[divadelná hra]], Věc Makropulos – ([[1922]], zhudobnené [[Leoš Janáček|Leošom Janáčkom]] ako [[opera]]). Tajomná žena Elina Makropulos prezradí, že má v skutočnosti 300 rokov. Je dcérou alchymistu, ktorý pôsobil na dvore Rudolfa II., a ktorý objavil elixír mladosti. Cisár mu nariadil, aby tento prípravok vyskúšal na svojej dcére. Mnoho ľudí jej závidí, ale ona je unavená žitím, pretože ľudský život je ťažký a jeho normálna dĺžka stačí. Za 300 rokov poznala všetky ľudské vlastnosti, vidí len niečo, čo sa stále opakuje a to ju unavuje. Aj tak sa však bojí smrti.
* ''Adam stvoriteľ'' – (1927). Adam je nespokojný so svetom aký je, preto ho zničí a vytvorí nový. Je sklamaný, pretože čoskoro zisťuje, že nový svet nie je lepší než ten, ktorý zničil. Napísané spolu s bratom Josefom.
* ''[[Biela nemoc]]'', Bílá nemoc – ([[1937]], zhudobnené [[Tibor Andrašovan|Tiborom Andrašovanom, 1967]], sfilmované H. Haasom roku 1937). Objavuje sa [[diktátor]] (Maršal), ktorý chce vojnu ([[Adolf Hitler]]), ale zároveň s ním sa objavuje strašná choroba, ktorá zabíja ľudí. Na túto chorobu ochorie i diktátor, jeden mierumilovný lekár (Galén) nachádza liek. Ponúka diktátorovi, že ho vylieči výmenou za mier. Diktátor nakoniec prijíma, ale lekára zabije sfanatizovaný dav cestou k nemu. Na konci diela vypukne vojna.
* ''Matka'' – (1938). Antifašistická [[dráma]], kde otvorene vyhlasuje nutnosť boja proti [[fašizmus|fašizmu]]. Napísaná ako reakcia na [[Španielska občianska vojna (1936)|Španielsku občiansku vojnu]]. V tejto dráme hlavná hrdinka matka sa svojimi rozhovormi snaží zabrániť svojmu dieťaťu – Tonimu (jej starší synovia i manžel už padli), aby odišiel bojovať. Až poznanie, že nepriateľ zabíja i malé deti a že nie je sama, kto prežíva stratu synov, ju donúti dať Tonimu pušku a pustiť ho do vojny. Jej padlí synovia a manžel vystupujú v hre ako normálne postavy.
=== Cestopisy ===
[[Súbor:Malé Svatoňovice - bratři Čapkové.jpg|náhľad|Pamätník v rodisku malé Svatoňovice]]
V Čapkových [[cestopis]]och nejde o zemepisnú štúdiu, ale o zachytenie zvláštností, zvykov a životného štýlu. V týchto dielach je veľmi bohatý jazyk, ktorý bol neskôr často kopírovaný, ale nikto nebol schopný vyrovnať sa Čapkovi. Tieto cestopisy sú veľmi pekné. V súčasnej dobe čitatelia prinášajú hlavne priblíženie kultúry a ducha navštívených štátov v období medzi svetovými vojnami. Opisuje svoje vlastné cesty. Forma, akou tieto cestopisy písal, pripomína jeho stĺpčeky. Neskôr cestopisy posielal do ''[[Lidové noviny|Lidových novin]]'', až neskôr vyšli knižne.
* ''Talianske listy'', Italské listy – ([[1923]])
* '' Anglické listy'' – ([[1924]])
* ''Výlet do Španielska'', Výlet do Španěl – ([[1930]])
* ''Obrázky z Holandska'' – ([[1932]])
* ''Cesta na sever'' – ([[1936]]) – spolu s [[Olga Scheinpflugová|Olgou Scheinpflugovou]]
=== Literatúra pre deti ===
* ''Devätoro rozprávok a ešte jedna ako prídavok'', Devatero pohádek a ještě jedna od Josefa Čapka jako přívažek – ([[1932]]) rozprávky o rôznych zamestnaniach, v ktorých Čapek deti oboznamuje s určitými zákonitosťami ľudského správania (napr. [[listové tajomstvo]]).
* ''Dášenka čiže život šteňaťa'', Dášeňka čili život štěněte – (1933). Toto dielo, napísané a fotografované s Josefom Čapkom, je rozprávaním o narodení a raste šteňaťa – [[foxteriér]]a Dášenky. Karel Čapek rozpráva tomuto psíkovi psiu rozprávku, ktorá je tak trochu tiež bájkou.
* ''Pudlenka alebo mal som psa a mačku'', Pudlenka aneb měl jsem psa a kočku – Toto dielo je o Karlovi Čapkovi a jeho mačke Pudlence, ktorá sa mu stratí a zase nájde inú, ktorá sa mu zase stratí, atď.
=== Filozofické dielo ===
* ''[[Pragmatizmus]] čiže [[filozofia]] praktického života'', Pragmatismus čili Filosofie praktického života ([[1918]])
=== Preklady ===
| 