Bitka pri Jutskom polostrove: Rozdiel medzi revíziami

Okolo 15:49 spustili nemecké bojové krížniky paľbu a  britské im okamžite odpovedali. Obe flotily plávali paralelným kurzom, smerom na JJV vo vzdialenosti asi {{km|14|m}} od seba. Nemecké lode si rozdelili svoje ciele tak, že každá loď pálila na nepriateľskú loď na odpovedajúcej pozícií vo formácií (prvá na prvú, druhá na druhú, atď.), výnimkou bol ''SMS Von der Tann'', ktorý namiesto na predposlednú loď britskej zostavy ''HMS New Zealand'' strieľal na poslednú loď ''HMS Indefatigable''. Na britskej strane došlo pri rozdeľovaní cieľov k  nedorozumeniu, a  tak ''HMS Indefatigable'' strieľal na ''SMS Von der Tann'', ''HMS New Zealand'' a ''HMS Tiger'' na ''SMS Moltke'', ''HMS Queen Mary'' na ''SMS Seydlitz'' a ''HMS Princess Royal'' s ''HMS Lion'' na ''SMS Lützow''. Na dve nemecké lode tak pálili dve dvojice, ktoré mohli naopak využiť svoju početnú prevahu a  viesť paľbu po všetkých lodiach nemeckej zostavy. ''SMS Derfflinger'' tak zostal nepokrytý nepriateľskou paľbou.

Hneď v  prvých minútach boja dostali zásah lode ''HMS Lion'', ''HMS Tiger'' a ''HMS Princess Royal''. Na nemeckej strane bol zasiahnutý iba ''SMS Lützow''. Beatty vydal rozkaz svojim torpédoborcom zaútočiť [[torpédo|torpédami]]. Obe línie bojových krížnikov sa priblížili na {{km|11.8|m}}. Približne v 15:58 sa ''HMS Queen Mary'' podaril zásah ''SMS Seydlitz''.

O 16:08 vedúca bojová loď ''Barham'' narazila na Hipperove lode a  spustila na Nemcov paľbu na hranici maximálneho dostrelu svojich 15 palcových diel. V  priebehu minúty zasiahla nemeckú loď ''von der Tann''. Až do 16:15 trvalo, kým sa mohli všetky lode 5. eskadry plne zapojiť do boja. Počas delostreleckého súboja medzi 15:48 a 16:54 sa Nemcom podarilo podstatne viac presných zásahov než Angličanom. O 16:00 dostal ''[[HMS Lion (1910)|HMS Lion]]'', Beattyho vlajková loď, priamy zásah do jednej z  veží, čo spôsobilo jej ťažké poškodenie, vďaka duchaprítomnosti smrteľne raneného majora Francisa Harveyho, ktorý nariadil zatvoriť a  zaplaviť komory s  muníciou sa tak predišlo obrovskej explózii. ''[[HMS Indefatigable (1909)|HMS Indefatigable]]'' také šťastie nemala, o 16:02 dostala priamy zásah salvou {{mm|280|m}} diel bojového krížnika ''Von der Tann'' do muničného skladu, po zásahu druhou salvou do prednej časti loď explodovala. Z 1019 člennej posádky výbuch prežili iba dvaja. Po 16:15 kedy sa dostal na dostrel aj zvyšok 5. eskadry. O 16:25 bola paľbou z ''Derfflingeru'' a ''Seydlitza'' potopená loď ''[[HMS Queen Mary]]'' s  takmer celou svojou 1275 člennou posádkou. Z  posádky sa zachránilo 24 námorníkov, ktorí mali odvahu po prvých vnútorných výbuchoch skočiť z 10  –  15 metrovej výšky pri rýchlosti cca {{km|40|m}} za hod. do mora.

Okolo 16:30 Scheerove vedúce lode spozorovali v  diaľke prebiehajúci boj medzi bojovými loďami a  sami boli spozorované ľahkým krížnikom ''[[HMS Southampton (1912)|HMS Southampton]]'' Beattyho 2. eskadry ľahkých krížnikov pod velením komodora [[William Goodenough|Williama Goodenougha]]. Beatty a  Jellicoe si práve uvedomili, že Scheer tiahol na otvorené more s  celou svojou flotilou. Do boja tak zasiahla aj skupina britských torpédoborcov. Všetky nemecké bojové krížniky za stretu vyhli, okrem lode Seydlitz, ktorú o 16:57 zasiahlo torpédo britského torpédoborca Petard. Seydlitz naberajúci vodu si však aj napriek tomu udržal rýchlosť a  odplával z  oblasti preč. Ďalší britský torpédoborec Nestor, sa pod vedením kapitána [[Barry Bingham]]a pohyboval na člečele útočiaceútočiacej zostavy. Briti v  boji poškodili torpédovku V27, ktorú Nemci čoskoro opustili a  potopili, Petard následne torpédoval a  potopil nemeckú torpédovku V29. Posádky nemeckých torpédoviek S35 a  V26 zachránili posádky z  ich sesterských lodí. Britské torpédoborce Nestor a  Nomad, boli poškodené delostreleckou paľbou a  neskôr neschopné pohybu dorazené Scheerovými prechádzajúcimi dreadnoughtami. Bingham bol za úspešné vedenie útoku vyznamenaný [[Viktorín kríž|Viktóriným krížom]].

Okolo 16:40, keď Beatty na vlastné oči uvidel vo vzdialenosti 12 míľ flotilu nemeckých bojových krížnikov, otočil svoje lode o 180° na sever, aby ich doviedol pred hlavne Jellicoevých lodí. Tento ústup je tiež známy ako závod na sever. Beatty o  vydaní rozkazu neuvedomil efektívne všetky svoje lode a  tak superdreadnoughty 5. eskadry, ktoré boli príliš ďaleko aby uvideli signály jeho vlajok prešli okolo ustupujúcich bojových krížnikov v  opačnom smere priamo na blížiaceho sa nepriateľa. O 16:48, keď sa obe skupiny míňali, spustili po nich nemecké lode paľbu. O 16:54 sa lode 5. eskadry začali točiť, boli však už v  dostrele nepriateľských lodí. Tieto silne vyzbrojené a  dobre pancierované lode tak celú hodinu tvorili Beattymu zadný voj, ktorý pútal paľbu nemeckých lodí a  vytvoril tak priestor pre odpočinok a  vydýchnutie predtým nasadených bojových krížnikov.

Z  lodí 5. eskadry tak zostal bez zásahu iba ''Valiant''. Ale tieto lode boli podstatne lepšie pancierované ako bojové krížniky a  ani jeden z  nich počas ústupu nebol potopený. ''HMS Malaya'' však dostala priamy zásah do muničného skladu, čo malo za následok veľké straty na životoch posádky.

Jellicoe ktorý pochopil, že čoskoro dôjde k  stretu oboch flotíl však nemal presné predstavy o  pohybe a  pozícií nepriateľa. Nariadil však 3. eskadre bojových krížnikov [[Horace Hood|Horaca Hooda]] aby plávala maximálnou rýchlosťou na pomoc Beattyho lodiam. O 17:33 nadviazali britské lode severnej a  ustupujúcej južnej skupiny svoj prvý vizuálny kontakt. O  päť minút neskôr spozorovali zo severu prichádzajúce britské lode aj nemecký predvoj lodí admirála [[Friedrich Bödicker|Bödickera]].

Bödickerove ľahké krížniky najprv spustili paľbu na ''[[HMS Chester (1915)|HMS Chester]]'' ale neskôr sa sami dostali pod paľbu Hoodových lodí. Britská paľba imobilizovala ľahký krížnik ''Wiesbaden'', ale ostatné unikli za Hipperovymi a  Scheerovými loďami. Príchod hlavných síl britskej flotily sa Nemci neúspešne pokúsili spomaliť útokom torpédoviek. Prichádzajúce Beatyho a  Evan-Thomasove lode pokračovali v  paľbe po ustupujúcich Hipperovych lodiach. Jellicoe, ktorý stále nemal presné informácie o  polohe nepriateľských lodí sa pokúšal spojiť s  Beattym, no ten nebol takmer 15 minút schopný podať presné informácie. Bez znalosti pozície nepriateľa nemohol Jellicoe správne rozvinúť svoju zostavu. Jeho lode plávajúce v šiestich radoch sa mali v  správny moment rozvinúť do jednej línie kolmej na smer plavby prichádzajúcich Nemcov (tzv. [[čiarka T]]). O 18:15 sa nakoniec Jellicoe rozhodol rozvinúť svoje lode na východe. Scheer výskyt britskej flotily v  tejto oblasti vôbec nepredpokladal, a  tak sa nemecká Hochseeflote plavila na sever priamo proti rozvíjajúcej sa formácii britských lodí. Nemci najprv narazili na krížniky ''[[HMS Warrior (1905)|Warrior]]'' a ''[[HMS Defence (1907)|Defence]]'', ktorý potopili priamym zásahom do muničného skladu aj s  celou 903 člennou posádkou. Warrior bol ťažko poškodený a  prežil len do ďalšieho dňa, najmä vďaka nešťastiu, ktoré postihlo vedľajší superdreadnought ''[[HMS Warspite (03)|HMS Warspite]]'', ktorý kvôli poruche, ktorá spôsobila, že loď istý čas krúžila plnou rýchlosťou vo veľkých kruhoch pred nemeckou flotilou, ktorá na ňu sústredila svoju paľbu.

O 18:19 sa Hipperove lode dostali do dostrelu Hoodovej 3. eskadry bojových lodí. V  následnom súboji Indomitable zasiahla Derfflinger a  Seydlitz, Lützow dostal 10 zásahov z  lodí Lion, Inflexible a  Invincible. Dva zásahy pod čiarou ponoru boli koncom Hipperovej vlajkovej lode. O 18:30 sa Invincible dostala do palebného poľa Lützowa a  Derfflingera. Niekoľko presných zásahov malo za následok, že sa v  priebehu 90 sekúnd potopila. Po zásahu {{mm|305|m}} granátu do jednej z  jej stredových veží explodovala a  rozpadla sa na dve časti. Explózia pripravila o život väčšinu jej posádky vrátane kontraadmirála Hooda, prežilo len 6 z  jej 1032 námorníkov. Poškodený Lützow naberajúci vodu sa následne pokúsil o únik, Hipper preto loď opustil a  prestúpil na torpédoborec [[SMS G39|G39]], dúfajúc, že sa mu neskôr podarí presunúť sa na niektorú zo svojich bojových lodí.