|
* rozkladajúci sa feudalizmus (1785{{--}}1848).
zidan motorjku
== Základná charakteristika ==
Vznik lénneho systému sa viaže na obdobie [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]], keď Európu zaplavili bojovné skupiny [[Germáni|Germánov]] vedené svojimi veliteľmi. Po usadení na dobytom území veliteľ ([[knieža]], [[kráľ]]) udelil svojim bojovníkom do držby pôdu, za ktorú mu boli povinní vojensky slúžiť, resp. mu ju prepožičiavať do časovo ohraničenej lehoty, ktorá zväčša predstavovala obdobie medzi sejbou a žatvou, časť svojich ozbrojencov, ako napríklad pri príležitosti vojenského ťaženia, ktorému velil panovník alebo jeho zmocnenec. Táto pôda bola udeľovaná buď ''doživotne'', alebo ''dedične'', na dediča tak prechádzala vojenská povinnosť otca. Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna, markgrófa či kráľa. Tak sa vytvoril ideálny model lénnych vzťahov v [[stredovek]]ej spoločnosti, na vrchole stál [[kráľ]] na na opačnom konci neprivilegovaní poddaní. Už vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] [[Karol Veľký|Karola Veľkého]] vyšiel zákon, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému.
Feudalizmus - lat. slovo feudum - léno (požičiavaný majetok)
Vo východnej časti Európy bol model menej striktný, no aj tu sa vytvára feudalizmus, s tým rozdielom, že sa zachováva formálna rovnosť (nižšej) [[šľachta|šľachty]] a barónov napriek ich sociálnej nerovnosti.
Záver feudalizmu v západnej Európe prichádza ku koncu stredoveku a súvisí so [[Zámorské objavy|zámorskými objavmi]], [[bankovníctvo]]m, [[urbanizácia|urbanizáciou]], pokrokom v technológiách, koncentráciou [[kapitál]]u, ale aj s uplatňovaním písaných zákonov, mestskou a stavovskou samosprávou. Od 15. storočia dochádza k narúšaniu feudalizmu, čiastočne aj dôsledkom [[mor]]ových epidémií, ktoré vyľudňujú celé oblasti a lénni páni tak nemôžu aplikovať úplný ekonomický útlak. Definitívny zánik prinášajú až novoveké [[revolúcia|revolúcie]] a uplatnenie rovnosti ľudí pred zákonom.
V strednej a východnej Európe naopak nastáva obdobie tzv. ''druhého nevoľníctva'', keď je dôsledkom sociálnych nepokojov na poddaných uvalené ekonomické i právne nevoľníctvo a ich feudálny pán sa stáva pánom nielen ich majetku, ale aj života. Toto sa na Slovensku tradične interpretuje ako pokračovanie feudalizmu. Vo väčšine krajín bol útlak limitovaný nedostatkom ľudí v 16 - 17. storočí dôsledkom epidémií a vojen. Koniec nevoľníctva prináša až osvietenstvo, poddanstvo likvidujú až [[revolúcia|revolúcie]] v rokoch 1848-49. V [[Rusko|Rusku]] pretrvalo nevoľníctvo do roku 1861-66.
== Referencie ==
|
