Kroj: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
používa sa aj na folkorných súborov.
fdovy
Riadok 2:
'''Kroj''' alebo '''ľudový odev''' označoval [[oblečenie]] [[ľud]]u žijúceho na [[dedina|dedinách]], ktorý sa v minulosti zaoberal prevažne [[roľníctvo]]m a [[pastierstvo]]m. Kroj slúžil ako ochrana proti [[klíma|klimatickým]] zmenám.
 
Na vznik a vývoj kroja vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, [[náboženstvo]] a svetonázor, styk s cudzinou a s historickou [[móda|módou]] vyšších spoločenských vrstiev. Okrem toho naň pôsobili i spoločenské funkcie – odlišoval sa odev pracovný, sviatočný, [[obrad]]ový i na iné príležitosti. Význam mali aj biologické znaky, príslušnosť k [[pohlavie|pohlaviu]] (muži, ženy), vek (deti, mládež, dospelí), stav a zadelenie do [[rodina|rodiny]] (slobodní, vydaté, ženatí, vdovyfdovy). Spojitosť viacerých faktorov vplývala aj na postupné utváranie krajových charakteristík kroja.
 
Materiál na zhotovenie kroja určovali prírodné podmienky a potreby. Spracúvali sa [[koža|kože]] a [[kožušina|kožušiny]]; z [[ľan]]u, [[konopí]] a z ovčej [[vlna|vlny]] sa dorábala [[priadza]], z ktorej sa tkali alebo plietli [[textil|textílie]]. Najstaršie dokumenty (9. – 11. stor.) o využití a spracúvaní týchto a iných surovín (kov, drevo) na odev, ako aj predstavy o jeho formách nám poskytujú archeologické, historické, jazykové a iné pramene. Odev obyvateľstva zostal nositeľom istých archaických foriem, ktoré sa v priebehu stáročí takmer nemenili.