Rímska republika (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6240124 používateľa Tester1223Tester (diskusia) bola vrátená |
→Inštitúcie: opravy nesprávnych údajov |
||
Riadok 5:
== Inštitúcie ==
Inštitúcie v čase republiky boli:
* vysokí uradníci (magistratus) – mali výkonnú právomoc, boli volení na rok. Okolo roku 200 pred Kr. sa vytvoril istý kariérny rebríček ([[Cursus Honorum]]): [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestor]] (správca financií, vznik r. 447) – [[edil]] (mestská správa, vznik okolo 500) alebo [[tribún ľudu]] (pozri 494) – [[prétor]] (sudca, vznik r. 367) – [[konzul (staroveký Rím)|konzul]] (pozri ďalej, vznik okolo 500). Mimo rebríčka stál jeden z najvyšších úradníkov zvaný [[cenzor (staroveký Rím)|cenzor]] (vznik 367), ako aj tzv. mimoriadni vysokí úradníci, ktorými boli: [[interrex]] (vykonával voľby konzulov, ak neboli posty konzulov obsadené alebo ak konzuli nemohli riadiť voľby), [[diktátor (staroveký Rím)|diktátor]] (neobmedzený náhradný vládca na pol roka
* 2 [[konzul (staroveký Rím)|konzuli]] (consul) –
* [[senát (staroveký Rím)|senát]] – 300-členný poradný zbor konzulov a iných vysokých úradníkov; po roku 287 fakticky vláda (najmä v oblasti zahraničnej politiky a financií), lebo ako jediný orgán sa nevolil na krátku dobu; na väčšinu činov vysokých úradníkov mal rôzne „zabraňovacie“ práva; v rokoch 201 až 133 hlavný predkladateľ zákonov; jeho moc zvyšovala skutočnosť, že často využíval svoje právo vytvoriť z radov senátorov mimoriadne vyšetrovacie súdy; senátori boli spočiatku len členovia patrícijských rodín, väčšinou bývalí vysokí úradníci;
* štyri podoby ľudových zborov ([[komície|komícií]], lat. comitia):
** [[kúrijný snem|kúrijný/kuriátny snem]] (comitia curiata) – pokračoval z čias Rímskeho kráľovstva; po roku 287 bezvýznamný, volil vysokých úradníkov, jedna [[kúria]] (skupina šlachtických rodín) mala jeden hlas
** [[centuriálny snem]] (comitia centuriata) – od roku 450 najdôležitejší ľudový zbor, ktorý o. i. volil vyšších vysokých úradníkov (konzulov, prétorov a cenzorov), jedna [[centúria]] (vojenská stotina) mala jeden hlas; podľa legiend existoval už v čase kráľovstva
** [[tribútny snem]] (comitia tributa) – zastúpenie podľa obytných okrskov, o. i. volil nižších
** [[plebejský snem]] (lat. concilium plebis) – pozri ďalej 494, mimoriadne zhromaždenie, o. i. volilo tribúnov ľudu a časť edilov,
V prvej fáze republiky kuriátny snem riešil už len rodové a náboženské záležitosti, tribútny snem bol zákonodárny zbor a centuriálny snem rozhodoval v kritických časoch o mieri a vojne. Časom však kúrijný snem stratil všetky právomoci (po roku 287 pred Kr.), centuriálny snem a tribútny snem volili hore uvedených významných úradníkov a zhromaždenie plebejcov sa stalo zákonodarným zborom.
| |||