Nové Zámky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 234:
===== Stručné dejiny mesta v medzivojnovom období =====
[[Súbor:Érsekújvár 1930.jpg|thumb|right|Nové stavby v Nových Zámkoch okolo roku [[1930]]]]
* V roku [[1920]] bola v meste otvorená prvá slovenská trieda, v roku [[1921]] bolo zo štátneho gymnázia vytvorené reálne gymnázium, v roku [[1924]] bola na dnešnej uliciUlici Gergelya Czuczora založená prvá štátna [[ľudová škola|ľudová]] a občianska škola. V roku [[1925]] reálne gymnázium prebral od mesta československý štát. V školskom roku [[1935]]/[[1936]] bol už podiel slovenských žiakov v novozámockých školách v porovnaní so žiakmi maďarkýchmaďarských tried vyšší.
* V roku [[1921]] ''Telovýchovná jednota Sokol'' začala s výstavbou ''Sokolovne''. V roku [[1922]] bol pri Sokolovni postavený pamätník padlým legionárom.
* Od [[1. január]]a [[1923]] boli Nové Zámky degradované na veľkú obec, no Mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch zostalo. V tomto roku bola odhalená pamätná tabuľa pri hrobe [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]].
* V roku [[1924]] sa prisťahovali občania zo severných krajov Slovenska, pre ktorých bola postavená štvrť za ''Tromi mostami'' (pôvodne železničiarska štvrť).
* Prvé autobusové spojenie v meste bolo zavedené v roku [[1923]]. V medzivojnovom období bol postavený ''Obchodný dom Baťa'' (dňešnýdnešný ''Zámčan''). Hotely ''Blaha'' a ''Zlatý Lev'' boli naďalej v prevádzke.
* V roku [[1928]] bola do mesta zavedená elektrina. V tomto roku bola odhalená pamätná tabuľa na rodnom dome [[Ján Majzon|Jána Majzona]]. V roku [[1931]] Tomáš Baťa zo [[Zlín]]a kúpil a rozšíril miestnu továreň na spracovanie koží. V roku [[1932]] založil novozámocké letisko. V tomto roku zavítal do Nových Zámkov aj maďarský spisovateľ [[Zsigmond Móricz]]. Manželka Zsigmonda Móricza, Mária Simonyiová, bola novozámockou rodáčkou.
* V roku [[1933]] bola v meste fabrika na výrobu korenín.
* V roku [[1934]] bol založený miestny odbor [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].
* [[18. augusta]] [[1935]] s využitím niekoľkých kameňov z bývalej mestskej pevnosti postavený na uliciUlici Gergelya Czuczora pamätník 250. výročia oslobodenia mesta od tureckej nadvlády.
* V roku [[1936]] bolo založené múzeum v hoteli ''Zlatý Lev''.
* V roku [[1937]] na Bernolákovom námestí odhalili sochu [[Anton Bernolák|Antona Bernoláka]].
Riadok 272:
[[Súbor:Nové Zámky - 8th november 1938.jpg|náhľad|Hlavné námestie Nových Zámkov v novebri 1938]][[Súbor:Érsekújvár 1940.jpg|thumb|Dobová pohľadnica z Nových Zámkov po Prvej viedenskej arbitráži okolo r 1940.]]
[[Súbor:Érsekújvár 1940 2.jpg|thumb|right|Novozámocká pohľadnica po [[Prvá viedenská arbitráž|Prvej viedenskej arbitráži]], Hlavné nám. v roku [[1940]]]]
V roku [[1938]] Nové Zámky boli štvrtým najväčším mestom Slovenska po [[Bratislava|Bratislave]], [[Košice|Košiciach]] a [[Trnava|Trnave]]. Na základe [[Prvá viedenská arbitráž|Prvej viedenskej arbitráži]], ktorá bola dôsledkom Mníchovskej dohody vynútenej Hitlerom, boli Nové Zámky pripojené k [[Maďarsko|Maďarsku]]. Nasledoval nútený odchod časti slovenského obyvateľstva. A aj miestni Maďari boli na rozhodujúcich pozíciách v štátnej správe nahradení úradníkmi z Anya-Országu. Prichádzajúci maďarskí vojaci zničili pamätník legionárov. Dňa [[30. apríl]]a [[1939]] prišiel do Nových Zámkov ''zlatý vlak'', ktorý priniesol ''svätú Pravicu'' (pravú ruku svätého Štefana). [[15. júl]]a [[1939]] sa Nové Zámky stali župným mestom. Reformovaný kostol v Nových Zámkoch bol postavený v roku [[1942]]. Opravený bol v roku [[1957]]. Miestne gymnázium dostalo späť svoj pôvodný názov – ''Gymnázium Petra Pázmánya''.
 
V školách sa zaviedla maďarizácia. Vo viacerých obciach v okolí Nových Zámkov sa násilne potláčali národné prejavy slovenského obyvateľstva, v niektorých prípadoch došlo i k usmrteniu civilného obyvateľstva (Šurany, obec Čechy...).
 
V dňoch 12. a 15. júna 1944 [[12. jún]]a [[1944]] boli z Nových Zámkov vypravené dva deportačné vlaky, ktoré odviezli novozámockých Židov do vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Z Nových Zámkov boli deportovaní aj Židia z blízkych okolitých obcí ako aj Židia z geta v Senci, ktorí boli pre tento účel najprv prevezení do Nových Zámkov [[holokaust]]. Zo 4 800 deportovaných Židov v [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračnom tábore Osvienčim]] zomrelo 4 386.
 
===== Najbombardovanejšie slovenské mesto =====
Riadok 296:
Ako reakcia na okupáciu ČSR bol prijatý dekrét prezidenta republiky o národnej správe majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a o neplatnosti niektorých majetkoprávnych konaní z doby okupácie (z 19. mája 1945)
 
Následne na základe dohôd došlo medzi Maďarskom a Slovenskom k recipročnej výmene obyvateľstva. V roku [[1946]] bola vytvorená ''Oblastná úradovňa OsídlovaciehoOsídľovacieho úradu v Nových Zámkoch'', ktorá spravovala vtedajší Novozámocký, Staroďalský (dnes [[Hurbanovo]]) a [[Vrábeľský okres]]. Z týchto území bolo do Maďarska vysídlených 252 rodín. Na ich miesto prišlo 244 rodín (1 500 ľudí) z [[Békešská Čaba|Békešskej Čaby]].
[[Súbor:MúzJánaThain1.jpg|thumb|left|Novozámocké múzeum Jána Thaina]]
Kým vysídlení obyvatelia boli väčšinou rímskokatolíci, prichádzajúci boli evanjelici. Pri takýchto pomeroch paralelne prebehla aj reslovakizácia. Preto podporovali, aby zostávajúci obyvatelia sa priznali k slovenskému pôvodu a vyhli sa tak platnosti dekrétov. Ak niekto spadal pod platné dekréty bol presídlený do Čiech (väčšinou do bývalých [[Sudety (región)|sudetských krajov]]). Po niekoľkých rokoch im bolo umožnené sa vrátiť. Časť presídlencov zostala v Čechách.