Zlato: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 17 bajtov ,  pred 4 rokmi
d
Doplnenie
d (odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}})
d (Doplnenie)
V horninách sa vďaka svojej inertnosti vyskytuje prakticky iba ako rýdzi kov. Kockový nerast vytvára pliešky a zrná uzavreté najčastejšie v kremennej výplni žíl. Kryštály nie sú hojné, často mikroskopicky rozptýlené v šedom žilnatom kremeni.
 
Vyskytuje sa rýdze alebo v zliatine so striebrom (elektrum). Po rozrušení žíl sa dostáva do náplavov odkiaľ sa ''ryžuje''. Najbohatšie svetové náleziská sú v [[Južná Afrika|južnej Afrike]], na [[Ural]]e, v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]]; okruhliaky zlata (nugety, až kilogramové) v [[Kanada|Kanade]] a na [[Sibír]]i. V [[Česko|Česku]] sú zlatonosné žily v stredných Čechách (napr. Jílové u Prahy, Roudný-Zvěstov), v [[Jeseníky|Jeseníkoch]] (Zlaté Hory) a v okolí Kašperských hôr, na [[Slovensko|Slovensku]] pri [[Kremnica|Kremnici]], ale aj v západnej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]].
 
V súčasnosti sú ryžovateľné ložiská zlata už prakticky vyčerpané. Ťažia sa preto ložiská, kde je zlato veľmi jemne rozptýlené v hornine a kov sa z horniny získava hydrometalurgicky. Proces spočíva v jemnom namletí horniny, aby sa do kontaktu s roztokom mohla dostať väčšina prítomných mikroskopických zlatých zrniek. Namletá hornina sa potom lúhuje buď kyslým roztokom s vysokým obsahom chloridových iónov a oxidačným prostredím (napr. nasycovanie plynným [[chlór]]om alebo pridaním kyseliny dusičnej) alebo naopak roztokom alkalických kyanidov za prebublávania vzdušným [[kyslík]]om. Z roztoku sa potom zlato získava redukciou, napr. prechodom elektrického prúdu – elektrochemicky, keď sa kovové zlato vylúči na zápornej elektróde – katóde. Redukciu je možno previesť aj chemicky pridaním vhodného redukčného činidla (hydrazin, kovový [[hliník]] a pod.).
38

úprav