Maďarská republika rád: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Reacoon (diskusia | príspevky)
infobox
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie a zosuladenie s anglickou, českou a maďarskou wiki
Riadok 51:
'''Maďarská republika rád''' (skr. '''MRR''' = Maďarská komúna) bola dočasný štátny útvar v [[Maďarsko|Maďarsku]] existujúci od 21. marca do 1. septembra [[1919]].
 
Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] a nezdare vládyrepubliky Károlyihos prezidentom [[Mihály Károlyi|Károlyim]] (od 16. novembra [[1918]]) prevzala v Maďarsku [[21. marec|21. marca]] [[1919]] moc [[komunistická strana]] vedená '''[[Béla Kun|Béla Kunom]]''', ktorý ustanovil MRR s proletárskeho vládou vedenou ideológiou diktatúry proletariátu.
 
MRR zoštátnila kľúčové odvetvia a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť Veľké Maďarsko v pôvodných hraniciach (pred vojnou).<ref>".. support they enjoyed was based far more on their program to restore Hungary's borders than on their revolutionary agenda[http://www.workmall.com/wfb2001/hungary/hungary_history_hungarian_soviet_republic.html ." The Library of Congress Country Studies – Hungarian Soviet Republic (anglicky)]</ref>
MRR zoštátnila kľúčové odvetvia a veľkostatky, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. V apríli [[1919]] z podnetu západných mocností napadli [[Česko-Slovensko|československé]] a [[Rumunsko|rumunské]] vojská MRR. Maďarská Červená armáda v protiofenzíve obsadila časť [[Slovensko|Slovenska]]; [[16. jún]]a [[1919]] vyhlásili v [[Prešov]]e [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]]. [[1. august]]a [[1919]] podľahla MRR spojenému náporu interventov a domácej pravice. V roku [[1920]] nastúpil režim [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]].
 
V apríli [[1919]] z podnetu západných dohodových mocností ([[Dohoda (prvá svetová vojna)|Entente]]) napadli [[Česko-Slovensko|československé]] a [[Rumunsko|rumunské]] vojská MRR.{{Bez citácie}}
 
Koncom mája 1919, potom, čo vojenský zástupca Entente požadoval ďalšie územné ústupky Maďarska, sa Kun rozhodol naopak splniť svoj sľub obnoviť hranice Maďarska. V júni, [[maďarská Červená armáda]] napadla východnú časť novo tvoriaceho sa Československého štátu (dnešné východné Slovensko) a v Prešove bola 16. júna 1919. [[Slovenská republika rád]]. [[Maďarská Červená armáda]] dosiahla určité vojenské úspechy pod vedením plukovníka [[Aurél Stromfeld|Auréla Stromfelda]]. Postúpili až na sever Slovenska a plánovali pochodovať proti rumunskej armáde na východe. Po počiatočnom vojenskom úspechu, však Kun stiahol o tri týždne neskôr stiahol vojská, aj preto, že Francúzi sľúbili maďarskej vláde, že rumunské sily odpochodujú z územia za [[Tisa|Tisou]] (sk: [[Zátisie|Zátisia]] hu: Tiszántúl). Ústup maďarskej Červenej armády znamenal stratu podpory maďarskej verejnosti aj preto, že rumunské sily neodtiahli spoza Tisy.
 
Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda [[Antal Dovcsák]], ktorá sa uchýlila k rozsiahlych represálií. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známe ako "[[Červený teror (v Maďarsku)|červený teror]]" a výrazne znížiť domácu podporu vláde.
 
Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Československu a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí prerazili slabé maďarské línie 30. júla 1919. Béla Kun, spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol do Rakúska [[1. august]]a [[1919]] a MRR podľahla spojenému náporu interventov a domácej pravice<!-- Túto povodnú vetu som tam nechal napriek tomu že 1.8 podľa cs wiki "odovzdala vládu do rúk sociálnych demokratov" -->. Iba málo komunistov (napr. [[György Lukács]], bývalý komisár pre kultúru a marxistický filozof) zostali organizovať tajne komunistickú stranu. Budapeštiansky Soviet zvolil novú vládu na čele s [[Gyula Peidl|Gyula Peidlom]], ktorá trvala len niekoľko dní pokiaľ obsadenie Budapešti 6. augusta 1919 Rumunmi celkom ukončilo MRR.
 
Vytvorené mocenské vákuum pádom MRR a prítomnosťou rumunskej armády využili polo-oficiálne oddiely (technicky pod velením Horthyho, ale v praxi konajúce nezávisle), keď začali kampaň násilia proti komunistom, ľavičiarom a židom, známu ako "biely teror". Mnoho priaznivcov MRR bolo uväznených ale aj popravených dokonca bez súdu.
 
Začiatkom novembra sa rumunské vojská stiahli späť na svoje územie a 16. novembra 1919 vstúpil na čele ''národnej armády'' do Budapešti bývalý admirál námorníctva rakúsko-uhorskej armády [[Miklós Horthy]]. Situácia bola stabilizovaná 1. marca [[1920]] parlament vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]], ktorého ''regentom'' sa stal Horthy. Väčšina z odsúdených počas bieleho teroru<!-- Péter Ágoston, Ferenc Baják, Dezső Bokányi, Antal Dovcsák, József Haubrich, Kalmar Henrik, Kelen József, György Nyisztor, Sándor Szabados a Károly Vántus, -->bola neskôr prepustená do Sovietskeho zväzu v rámci dohody o výmene väzňov medzi Maďarskom a ZSSR v roku 1921 (spolu 415 väzňov).
 
== Pozri aj ==