Užhorodská únia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andreios (diskusia | príspevky)
korekcia
d preklepy
Riadok 15:
Medzi veriacimi pravoslávnej cirkvi neboli magnáti a málo početná bola aj drobná šľachta a meštianstvo. [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskí]] biskupi si uvedomovali, že zjednotením s katolíckou cirkvou, teda prijatím únie, by získali aj výsady, ktoré patrili katolíckym biskupom.
 
Pravoslávny biskup [[Bazil Tarasovič]] v prvom roku svojho biskupstva (1641) rokoval s gréckokatolíckym biskupom Krupeckým o prijatí jednoty s katolíckou cirkvou. Keď sa o tom dozvedel [[Juraj RakóciRákoci]], uväznil ho, zbavil biskupského stolca a prinútil k odchodu z [[Mukačevo|Mukačeva]]. Po troch rokoch sa Bazil Tarasovič vzdal jednoty s katolíckou cirkvou a mohol znovu zasadnúť na biskupský stolec v Mukačeve.
 
Syn Juraja Drugeta, Ján, začal pripravovať novú úniu na zjednotenie s katolíckou cirkvou. Únia nakoniec bola uzavretá až po jeho smrti vďaka jeho manželke Anne, rodenej Jakušičovej, a jej bratovi, jágerskému rímskokatolíckemu biskupovi Jurajovi Jakušičovi, ktorý sa v tom čase zdržiaval v Užhorode. Biskup Jakušič stanovil termín slávnostného aktu, na deň sv. Juraja, t.j. na [[24. apríla]] [[1646]]. Akt zjednotenia pravoslávnych a katolíkov nebol pompézny. Po slávnostnej bohoslužbe v hradnej kaplnke 63 kňazi zložili prísahu do rúk biskupa Jakušiča, verejne predniesli [[Nicejsko-carihradské vyznanie viery|nicejsko-konštantínopolské vyznanie viery]] a vyhlásili, že veria všetko, čo katolícka cirkev veriť požaduje a že pápeža [[Inocent X.|Inocenta X.]] uznávajú za hlavného pastiera svojho i celej cirkvi a jednotu uzatvárajú pod podmienkou dodržania troch vyššiespomenutých bodov. Veľkú zásluhu na uzavretí únie mali baziliáni Peter Partenius Petrovič a Gabriel Kosovický.