Litovské kráľovstvo (1251 – 1263): Rozdiel medzi revíziami

V dejinách Litvy boli dva pokusy o obnovenie kráľovstva - prvý podnikol [[Vytautas]] v roku 1429 a druhýkrát sa o to pokúsila Litovská rada v roku 1918.

Na začiatku 13. storočia bola Litva ešte stále pomerne nesúrodým územím, ktoré obývali rôzne pohanské baltské kmene. Konsolidácia litovských území začala na sklonku 12. storočia do celku, ktorý bol známy ako [[Litovské veľkokniežatsvoveľkokniežatstvo]]. V 30. rokoch 13. storočia sa na jeho čele objavil Mindaugas. V roku 1249 vypukli rozbroje medzi ním a jeho synovcami ([[Tautvilas]] a [[Edivydas]]). Každá strana hľadala spojencov medzi susedmi Litvy. Mindaugas sa rozhodol pre [[livónsky rád]], ktorý mu mohol zabezpečiť nielen vojenské posily, ale aj kráľovskú korunu výmenou za konvertovanie na kresťanstvo. Štatút kráľovstva Litva získala 17. júla 1251, keď chelmnský biskup dostal príkaz od pápeža [[Inocent IV.|Inocenta IV.]] Samotná korunovácia prebehla o dva roky neskôr. V roku 1255 dostal Mindaugas povolenie od pápeža [[Alexander IV.|Alexandra IV.]] na korunováciu svojho syna a Litva sa tak stala dedičnou monarchiou.

Vďaka krstu a spojenectvu s livónskym rádom nastalo krátke obdobie mieru medzi Litvou a Livónskom. Mindaugas tak mohol rozšíriť územie Litvy smerom na východ. Mindaugov synovec [[Treniota]] ho naviedol, aby porušil dohodu s livónskym rádom a vyhlásil mu vojnu. Litve sa podarilo v rokoch 1259 a 1260 poraziť rád vo viacerých bitkách. Vplyv Treniotu v Litve silnel a jeho ciele sa postupne odklonili od Mindaugových priorít. Konflikt, ktorý vypukol medzi kráľom a jeho synovcom nakoniec viedol k zavraždeniu Mindauga a dvoch z jeho synov. Krajina sa oficiálne vrátila k pohanstvu, ktoré väčšina obyvateľov stále vyznávala. Tým Litva stratila kráľovský štatút a definitívne [[pokresťančenie Litvy]] nastalo v roku 1387.