Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 40 bajtov ,  pred 6 rokmi
No edit summary
[[Súbor:Niobid Painter - Red-Figure Amphora with Musical Scene - Walters 482712 - Side A.jpg|náhľad|Scéna hudobníčok. Červenofigúrová keramika, amfora, [[Niobin Maliar]].]]
 
Monumentálna architektúra sa po páde [[Mykénska kultúra|Mykénskej kultúry]] v Grécku začína objavovať až v archaickom období. Nie je známy pôvod gréckych architektonických slohov, predpokladať sa dajú vplyvy z [[Staroveký Egypt|Egyptu]] a z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], najmä preto, že pred vznikom monumentálnej architektúry mnohí Gréci pracovali v Egypte a susedili s vyspelými civilizáciami Malej Ázie. Tradičný megarónový pôdorys gréckeho chrámu sa však v Grécku vyskytoval ešte počas neolitických kultúr [[Sesklo]] a [[Dimini]] a pretrval aj v monumentálnych mykénskych palácoch. Rozoznávame tri typy gréckych chrámov, [[Dórsky sloh|dórsky]], [[Iónsky sloh|iónsky]] a [[Korintský sloh|korintský]]. Najstarší je dórsky, ktorý pravdepodobne napodobňuje drevenú stavbu. Neskôr vzniká v [[Iónia|Iónií]] iónsky sloh, ktorý je viac zdobený a typický svojou volutovou hlavicou. Korintský stĺp vznikol až koncom klasického obdobia a naplno sa presadil až v rímskej architektúre. Grécke obytné domy (oikoi) boli jednoduché, so škridlovou strechou, podlažím a dvorom (aulé). V priestrannejších domoch bola izba vyhradená na sympózia (triklinion), ženská izba (gynaikeion), kúpeľňa (loutron) a sklady (apothékai) či kuchyňa (optanion). Pôdorys gréckeho domu prevzali a čiastočne upravili Etruskovia a od nich ho prevzali Rimania. Paláce sa objavujú v Macedónii a následne veľkolepé paláce až v helenizme. K verejným stavbám gréckeho mesta patrí miesto zasadania občanov či vládcov (bouleuterion), krytá polyfunkčná budova [[stoa]] a tiež aj divadlo (theatron). Najznámejší grécky architekt je [[Hippodamos z Milétu]], ktorý založil racionálne plánovanie mesta, ktoré je základom modernej architektúry.
 
Monumentálne sochárstvo prevzali Gréci pravdepodobne od Egypťanov, no boli to až Gréci, ktorých sochy boli presným anatomickým stvárnením ľudského tela. V archaickom období vznikajú sochy mladých chlapcov ([[kúros]]) a dievčat ([[koré]]). Ženské sochy boli spočiatku vždy zahalené, minimálne [[chitón]]om, nahé ženské sochy sa začínajú robiť až v koncom klasického obdobia, kedy grécke sochárstvo zažilo obdobie najväčšej dokonalosti. Sochárstvo [[Helenizmus|helenistickej]] doby zachycuje ľudské emócie (radosť, smútok, utrpenie) a deti, či portréty konkrétnych osôb, čo v klasickom období nebolo. Známi sochári sú [[Feidias]], [[Myrón (sochár)|Myrón]], [[Praxiteles (sochár)|Praxiteles]] a [[Polykleitos z Argu|Polykleitos]].
1 266

úprav