Aztécka ríša: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.18.209 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od HPPA
caw
Riadok 1:
[[Súbor:Aztec Empire (orthographic projection).svg|náhľad|Mapa Aztéckej ríše.]]
'''Aztécka ríša''' bola [[konfederácia]] [[mestský štát|mestských štátov]] [[Tenochtitlán]], [[Texcoko]] a [[Tlacopán]], vytvorená [[rok]]u [[1428]] ('''aztécky Trojspolok''' 1428 – [[1516]]), spolu s okolitými závislými mestskými štátmi. V [[16. storočie|16. storočí]] mala asi 12 miliónov [[obyvateľ]]ov.
 
O Aztékoch ako národe pozri [[Aztékovia]].
 
==Príchod do údolia Mexika ==
Po zániku [[Toltékovia|toltéckeho]] hlavného centra [[Tula]] (severne od Texcoca) roku [[1168]] veľa rôznych chichimeckých kmeňov prichádzalo a postupne sa usadzovalo okolo brehov [[jazero|jazera]] Texcoco. Posledným chichimeckým kmeňom, ktorý sem prišiel, boli [[Aztékovia]]. Podľa tradície Aztékovia putovali zo [[sever]]u z územia nazývaného [[Aztlán]] nasledujúc starobylú [[legenda|legendu]] ktorá predpovedala, že nájdu miesto pre ich nové [[mesto]] tam, kde uvidia [[orol (rod)|orla]] sediaceho na vrchole [[kaktus]]u a požierajúceho [[had]]a. Skutočnosť je taká, že najprv sa usadili na kopci Chapultepec pri jazere, odkiaľ bojovali proti rôznym mestám okolo jazera (napríklad mestá Texcoco a Culhuacan). Raz, keď utekali pred vládcom Culhuacanu, usadili sa na poslednom voľnom mieste tohto lukratívneho územia – na močaristom [[ostrov]]e pri západnom brehu jazera.
 
Južní Aztékovia (Mexikovia, Tenochkovia) pod vedením Tenoka založili v roku [[1325]] (alebo [[1310]]) na tomto močaristom ostrove [[Tenochtitlán]]. Nepriaznivý terén ostrova ich neodradil. Pomocou odvodňovacieho systému „[[chinampa]]“, ktorý vynašli, získavali postupne malé políčka, na ktorých pestovali všetky potrebné plodiny. Keď bolo odvodnené dostatočne veľké územie, začali budovať mesto.
 
Sevení Aztékovia založili v roku [[1345]] Tlatelolco na miniostrove severne od Tenochtitlánu. Neskorším dobytím Tlatelolca boli obe mestá zlúčené.
 
V Tenochtitlane vládli spočiatku títo vládcovia:
* legendárny zakladateľ:
**?-?: [[Ténoch]]
* tlacatecuhtl (volený náčelník/hodnostár pre zahraničnú politiku a vojsko mesta):
** [[1376]] – [[1396]]: [[Acamapichtili]]
** [[1396]] – [[1418]]: [[Huitzilíhuitl]]
** [[1418]] – [[1428]]: [[Chimalpopoca]]
** [[1428]] – [[1440]]: [[Itzcóatl]]
 
==Aztécka ríša ==
V roku 1428 Tenochtitlán, Texcoco a Tlacopán vytvorili po porážke mestského štátu [[Azcapotzalco]] "Trojspolok". Od tohto roku tradične hovoríme o "Aztéckej ríši". Tieto tri mestá spájala daň, ktorú museli platiť mestá a provincie: [[zlato]], [[drahokam]]y, [[odev]]y, [[perie|perá]], [[kukurica siata|kukurica]]. Najdôležitejším členom Trojspolku bolo Tenochtitlán: vládca Tenochtitlánu riadil [[zahraničná politika|zahraničnú politiku]] a spoločné [[vojsko]], vládca Tlacopánu riadil [[umenie]] a [[remeslo|remeslá]] a vládca z Texcoka riadil [[zákonodarstvo]]. Itzcóatl staval [[chrám]]y a [[budova|budovy]], [[hrádza|hrádzu]] spájajúcu Tenochtitlán s pevninou a budoval náboženskú hierarchiu.
 
Nasledujúci vládca Tenochtitlánu bol (1440 – 1469) [[Moctezuma I.]], ktorý rozšíril ríšu na [[východ]] do Puebly a Veracruzu, na [[juh]] do Guerrera a Moralesa, v meste postavil [[vodovod]] z Chapultepeku a protizáplavovú hrádzu.
Za vlády jeho syna menom [[Axayacatl]] (1469 – 1481) sa ríša rozšírila k Tehuantepeckej šiji a bolo pripojené aj [[Tlaltelolco]]. Za jeho vlády začali časté konflikty so susednými Taraskami, ktoré pokračovali až do zániku Aztéckej ríše, ktorá Taraskov nikdy neporazila.
 
Nasledujúcimi vládcami boli [[Tízoc]] (1481 – 1486) a [[Auítzotl]] (Ahuitzotl, Axhuitzotl; 1486 – 1503). Posledný je známy tým, že pri otvorení istého chrámu obetoval 20 000 zajatcov.
 
Za vládcu menom [[Moctezuma II.]] (1503 – 1520) sa rozmohli krvavé obety. V roku [[1516]] sa skončilo spojenectvo s Texcokom. Neúspešne bojoval s Tlaxcalanmi. Roku [[1519]] vyplával [[Hernando Cortés]] s 11 loďami z [[Kuba|Kuby]] a vylodil sa na pobreží dnešného [[Mexiko|Mexika]], aby objavil "zlatú ríšu" Aztékov. Využil aztécke [[proroctvo]], podľa ktorého sa mal jedného dňa vrátiť z východu na svoj trón [[boh]] [[Quetzalcoátl]]. [[Moctezuma II.]] bol Cortésom uväznený. Zabili ho Tenochkovia za vzbury proti Cortésovi.
 
Potom vládol 4 mesiace Moctezumov brat [[Cuitláuac]] (1520 – 1521), po ňom synovec [[Cuáutemoc]]. Ani jemu sa už nepodarilo mestá znova zjednotiť, bývalý spojenec Texcoco sa dokonca pridal k Španielom. Cortés ho dal zajať, potom ho mučili a nakoniec v roku [[1524]] zavraždili.
 
Medzitým, [[13. august]]a [[1521]], už mesto Tenochtitlán (dnešné mesto Mexiko) patrilo [[španieli|Španielom]] a z Aztéckej ríše sa stalo [[Nové Španielsko]] na čele s Hernandom Cortésom.
 
==Spoločnosť ==
 
Aztécka spoločnosť bola tradične rozdelená do dvoch tried – [[roľník]]ov a [[aristokrat|aristokraciu]]. Príslušnosť k aristokracii pôvodne nebola dedičná, neskôr sa však dedičnou stala. Aztékovia sa mohli stať príslušníkmi aristokracie aj svojimi schopnosťami preukázanými vo [[vojna|vojne]]. Jadro aztéckej [[armáda|armády]] tvorili profesionálni bojovníci, po ich boku však bojovali aj vojaci, vykonávajúci [[vojenská služba|vojenskú službu]]. Títo sa mohli stať profesionálnymi bojovníkmi, ak zajali určitý počet nepriateľov a nakoniec im vojenské pocty mohli priniesť i povýšenie do aristokratického stavu. V neskorších rokoch vznikla aj tretia trieda – [[obchodníci]]. Hoci boli objektom pohŕdania zo strany bojovníkov, napriek tomu s nimi bojovníci obchodovali, keď potrebovali vymeniť svoju vojnovú [[korisť]] za potrebný [[tovar]].
 
Na čele aztéckej spoločnosti stála vládnuca vrstva [[hodnostár]]ov. Z tejto vrstvy pochádzal najvyšší [[vládca]]. Volila ho rada zložená zo zástupcov [[rod]]ov. Významnú úlohu hrali aj [[kňaz]]i. Mladí chlapci a dievčatá začínali študovať asi vo veku 20 rokov. Niektorí sa špecializovali na štúdium [[astronómia|astronómie]], iní na poznávanie [[liečivé rastliny|liečivých rastlín]]. Najvyššia [[hodnosť]], ktorú mohli získať, bola funkcia obetného kňaza. Obchodníci s tovarom privážali aj dôležité informácie o rôznych krajinách pre vládcu, za čo od panovníka dostávali pocty a majetky. Remeselníci mali [[titul]], ktorý sa udeľoval za objavy pri práci so vzácnymi [[materiál]]mi. Na spodnej priečke sociálneho rebríčka stáli prostí ľudia, prevažne roľníci, povinní odvádzať štátu [[daň|dane]], pracovať alebo slúžiť vo vojsku. Často sa však stávali obetnými predmetmi. Výchova [[dieťa|detí]] bola obzvlášť veľmi prísna. Bola najväčšou starosťou [[rodič]]ov, pretože umožňovala získať si úctu [[feudál]]a. Pätnásťročné deti zverili buď do výchovy kňazom chrámu, alebo do [[vojenská škola|vojenských škôl]]. Telesné [[trest]]y neboli výnimkou, vychovávatelia trestali deti zabodávaním tŕňov agávy do rúk, alebo ich nútili dýchať štipľavý dym z červenej papriky.
 
Pravdepodobne väčšina stredoamerických [[kmeň (etnografia)|kmeňov]] vykonávala [[ľudská obeta|ľudské obety]]. Nazdávali sa, že zaženú biedu tým, že napoja svojich bohov "najcennejšou tekutinou", ľudskou [[krv]]ou. Až do strašnej krajnosti dotiahli túto tradíciu Aztékovia. Odhaduje sa, že každoročne obetovali až 20 000 ľudských životov. Obrad uskutočňovali kňazi na oltároch umiestnených na vrchole stupňovitých [[pyramída|pyramíd]]. Obeť najprv zabili [[nôž|nožom]] s ostrou čepeľou z [[obsidián]]u, prípadne z [[chalcedón]]u. Potom z nej vybrali [[srdce]]. Aby získali dostatočný počet obetí, často bojovali. V týchto "Kvetinových vojnách" boli bojovníci vyzbrojení širokými [[meč]]mi s obsidiánovým ostrím.
 
Bojovníci, ktorí zajali najviac zajatcov, boli odmenení perovými ozdobami a [[šperk]]ami a mohli postúpiť na niektorý vyšší stupeň hodnosti ako rytier – jaguár alebo rytier – orol.
 
Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík). Na výrobu nástrojov používali dreviny, kamene aj polodrahokamy obsidián a [[jadeit]]. Svoje výrobky vyvážali do podmanených území a prinášali nový tovar. Ako nosičov tovaru používali obyčajných roľníkov.
 
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Aztékovia]]
[[Kategória:Dejiny Mexika]]
 
[[ca:Civilització asteca#L'imperi asteca]]
[[hu:Aztékok#A Birodalom kialakulása]]