Alžbeta Bátoriová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Armin (diskusia | príspevky)
Doplnené referencie a literatúra
Armin (diskusia | príspevky)
→‎Literatúra: rozšírenie
Riadok 27:
Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce (vyslanci palatína Thurza ju pristihli pri mučení tesne po Vianociach) a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne – na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Mnohokrát ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore{{bez citácie}}.
 
Sťažnosti na Alžbetu Bátoriovú sa množili a hovorilo sa o nich po celej krajine. Prichádzali dokonca aj z Viedne, kde mala kaštieľ. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. 29. decembra 1610 ju palatín Juraj Thurzo údajne pristihol priamo pri čine, keď neohlásene prišiel do Čachtíc.<ref>DUFFACK, J.J.: ''Bosorka Alžběta Nádašdyová, rozená Báthoryová, alias čachtická paní.'' Praha 2008, s. 71 - 72.</ref> Bátoriová a jej štyria pomocníci (Ján Ujvári, alias Ficko, Dorota Sentešová, Ilona/Helena Jóová a Katarína Benická) boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku [[1610]] bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Keďže pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby, jej pôvod zabránil v tom, aby bola popravená. Tej však neunikli jej (údajní) pomocníci Ficko, D. SzentesováSentešová a Ilona Jóová (Ficko bol sťatý a jeho telo spálené na hranici, SzentesovejSentešovej a Jóovej boli vytrhané prsty na rukách a následne boli upálené na hranici). Štvrtá obžalovaná Katarína Benická bola odsúdená na doživotné väzenie, pretože k účasti na krvavých orgiách bola prinútená Alžbetou Bátoriovou.<ref>DUFFACK, J.J.: ''Bosorka Alžběta Nádašdyová, rozená Báthoryová, alias čachtická paní.'' Praha 2008, s. 89 - 90.</ref>
 
== Súd ==
Riadok 36:
Bátoriovej údajné skutky sa len postupne dostávali k vtedajším vrchnostiam.
* Protestantský kazateľ [[Štefan Maďari]] zo [[Šárvár]]u ako prvý napísal list priamo kráľovi.
* Evanjelický kazateľ [[Ján Abrahamides Ponický]], ktorý Bátoriovú priamo na súde obvinil z kanibalizmu (žiadny dôkaz však nepredložil), taktiež napísal o Bátoriovej a jej skutkoch do Bytče svojmu nadriadenému Eliášovi Lánimu, turčianskemu seniorovi, osobnému radcovi palatína Turzu, ktorý ho o tom ihneď informoval.
* [[Eliáš Láni]] bol od r. [[1595]] ako evanjelik v písomnom spore s kalvínom [[Tomáš Fabricius|Tomášom Fabriciom]].
* Pri súde svedčilo veľké množstvo osôb.
Riadok 76:
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Duffack | meno = J. J. | odkaz na autora = | titul = Bosorka Alžběta Nádašdyová, rozená Báthoryová, alias čachtická paní | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 2008| vydanie = 1 | počet strán = 175 | isbn = 978-80-206-0962-5 | jazyk = po česky }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Lengyelová | meno = Tünde | odkaz na autora = | priezvisko2 = Várkonyi | meno2 = Gábor | odkaz na autora2 = | titul = Báthory : život a smrť | vydavateľ = Ottovo nakladatelství | miesto = Praha | rok = 2009 | vydanie = 1 | počet strán = 304 | isbn = 978-80-7360-844-6 | jazyk = }}
 
== Iné projekty ==