Smrek obyčajný: Rozdiel medzi revíziami

'''Smrek obyčajný''' (''Picea abies'') je ihličnatý [[strom]] zzfdsrthfgchfsjhn čeľade [[borovicovité]] (''Pinaceae''). Je to najrozšírenejší strom na Slovensku. Na rozdiel od [[jedľa biela|jedle bielej]] (''Abies alba''), ktorá má ploché a vykrojené [[ihlica (list)|ihlice]], smrek obyčajný má hranaté a špicaté ihlice. Obrastaju celý [[konár]]ik.

Je to 50 – 70 metrov vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1-{{cm|1.5|m}}, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. [[Brachyblast]]y má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s [[prieduch]]mi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenejvankúširegrdsgjoireuej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez [[živica|živice]] a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 – {{cm|2.5|m}}. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkovvýrgfaezýfgvýtewýáhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až {{cm|16|m}} sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladýchZvláštnosťofdmladých [[šiška|šišiek]] je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. [[Semeno (rastlina)|Semená]] sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo.<ref name="farjon">Farjon, A. (1990). ''Pinaceae. Drawings and Descriptions of the Genera''. Koeltz Scientific Books ISBN 3-87429-298-3.</ref><ref name="rushforthc">Rushforth, K. (1987). ''Conifers''. Helm ISBN 0-7470-2801-X.</ref><ref name=gymno>Gymnosperm Database: [http://www.conifers.org/pi/pic/abies.htm ''Picea abies'']</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.iucnredlist.org/|autor=Conifer Specialist Group|rok=1998|titul=Picea abies|vydavateľ=[[Červený zoznam IUCN]]. [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|IUCN]]|dátum prístupu=2012-07-18}}</ref><ref>Den Virtuella Floran: [http://linnaeus.nrm.se/flora/barr/pina/picea/piceabiv.jpg ''Picea abies'' distribution (in Swedish, with maps)]</ref>

Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka [[klimax (ekológia)|klimaxových]] horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné [[pôda|pôdy]]. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou [[podzemná voda|podzemnej vody]], tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný na vývrátenie. Prirodzene rastie v strednej a severnej [[Európa|Európe]], v [[Alpy|Alpách]] do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu [[les]]a. Je prirodzenou hranicou kokot lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1 500 – 1 550 metrov. V [[Laponsko (územie)|Laponsku]] a na severe [[Rusko|Ruska]] zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli [[drevo|drevu]], ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.<ref name="fs.fed.us">United States Forest Service., “Index of Species Information: Picea Abies” [http://www.fs.fed.us/database/feis/plants/tree/picabi/all.html] Retrieved on 18 November 2009.</ref> Využíva sa aj jeho [[kôra]] kvôli vysokému obsahu [[tanín]]u, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové [[monokultúra (poľnohospodárstvo)|monokultúry]] vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči [[lykožrút smrekový|lykožrútovi]] tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.