Električková doprava v Košiciach: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
(aktualizácia)
[[Obrázok:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická Vario FL 2+ na Kuznámyho ulici]]
[[Súbor:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|thumb|[[Tatra KT8D5]] manipuluje na koľajovom prejazde Californian]]
[[Obrázok:Kosice tram map with description.gif|thumb|Schéma električkovej siete v Košiciach]]
 
== Dejiny ==
=== 1891 - 1948 ===
[[Obrázok:ElektrickaNaHlavnej.jpg|thumb|left|Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady]]
Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. [[14. november|14. novembra]] [[1891]] bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po hospodársku školu (dnes Komenského). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom ''Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút)'', ktorý okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate. Medzi rokmi [[1896]] a [[1913]] podnik do premávky zaradil i parné rušne. Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred prvou svetovou vojnou v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho a Masaryková), ako aj trať k Frankovej továrni a cintorínu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k Maďarsku v roku 1942 bola zavedená linka ku tehelniam (dnes Moldavská). Na sklonku druhej svetovej vojny na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu električiek do Nemecka. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer.
 
=== 1948 - 1989 ===
[[Obrázok:ElektrickaNaHlavnej.jpg|thumb|left|Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady]]
[[Súbor:Tatra KT8D5 tram nr 538 in Košice , Slovakia. March 1993.jpg|thumb|Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere (v roku 1993)]]
V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako metropoly východného Slovenska sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej trakcie. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla v roku 1959 trať na sídlisko Solovjevova (dnes Botanická záhrada). Starý vozidlový park obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T (T1 v rokoch 1956-57, T2 v rokoch 1958-62 a T3 v rokoch 1963-89). V roku 1964 bola spustená do prevádzky [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.]]) cez sídlisko Terasa v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a vybudovaniu súčasného depa električiek na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli prevádzkované trojvozidlové súpravy, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na husto obývané sídliská (Terasa, Nad jazerom). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do Ťahanoviec (1968) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nemali zachádzať železiarenské linky „R“. V 80. rokoch však väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované sídliská Dargovských hrdinov a KVP sa počítalo so zavedením trolejbusovej trakcie. V roku 1989 však pribudla posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici, ktorá výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta.
 
=== 1990 - 2014 ===
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[T3]] na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter]]
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[T3]] na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter]]Po revolúcii 1989 došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súprave.
[[Obrázok:Trieda SNP, Tatra KT8D5R.N2.jpg|thumb|Električka typu [[KT8D5R.N2]] na Triede SNP]]
[[Súbor:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|thumb|[[Tatra KT8D5]] manipuluje na koľajovom prejazde Californian]]
[[Obrázok:T3 MOD 359.jpg|thumb|left|Električky typu [[T3]] a [[T3Mod]] vo vozovni na Bardejovskej ulici]]
 
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[T3]] na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter]]Po revolúcii 1989 došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súprave.
 
Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu [[KT8D5]] (1986-91) a [[T6A5]] (1992-93). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však množstvo článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočných a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do Miškolca (Maďarsko), Straussbergu (Nemecko) a Sarajeva (Bosna a Hercegovina).
 
== Súčasnosť ==
[[Obrázok:TriedaT6A5 SNP, Tatra KT8D5R.N203.jpg|thumb|ElektričkaSúprava dvoch vozidiel typu [[KT8D5R.N2T6A5]] na Triederýchlodráhe SNPdo [[U. S. Steel Košice|železiarní]]]]
 
[[Obrázok:T3 MOD 359.jpg|thumb|left|Električky typu [[T3]] a [[T3Mod]] vo vozovni na Bardejovskej ulici]]
 
[[Obrázok:T6A5 03.jpg|thumb|Súprava dvoch vozidiel typu [[T6A5]] na rýchlodráhe do [[U. S. Steel Košice|železiarní]]]]
Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - centrum, Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum. Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.
 
1 432

úprav