zatiaľ takto, treba prehodiť kratogén na kratón
Smazaný obsah Přidaný obsah
d samostatné heslo v Encyklopédii Zeme |
zatiaľ takto, treba prehodiť kratogén na kratón |
||
Riadok 1:
[[File:World geologic provinces.jpg|thumb
'''Kratogén'''<ref name="EZ">kratogén. In: ČINČURA, Juraj, ed. ''[[Encyklopédia Zeme]]''. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], 1983. s. 304.</ref> alebo '''kratón'''<ref name="EZ"/> je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka [[Zemská kôra|zemskej kôry]],
| priezvisko = Petránek
| meno = Jan
Riadok 12:
| miesto = Brno
| jazyk =
}}</ref> Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia [[archaikum|archaika]] (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbka<ref>Craton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100</ref>. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom [[kontinentálny okraj|kontinentálnych okrajov]] od [[prekambrium|prekambria]].<ref>Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61</ref>
Termín ''kratogén'' navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako ''kratón''. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na [[štít (geológia)|štíty]] a [[platforma|platformy]]<ref>Marshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288</ref>. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou označenie namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglsaskej terminológii) väčšinou termín platforma.<ref name="Petránek"/>
V kratogénoch už neprebiehajú [[alpinotypné vrásnenie|alpinotypné vrásnenia]], vyskytujú sa v nich iba [[Zlom (geológia)|zlomy]]. Tvoria jadrá dnešných [[kontinent]]ov alebo sú pod [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánmi]]. Existujú už od [[Prekambrium|prekambria]].<ref name="EZ"/>▼
▲V zmysle [[geosynklinála|geosynklinálnej]] koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú [[alpinotypné vrásnenie|alpinotypné vrásnenia]], vyskytujú sa v nich iba [[Zlom (geológia)|zlomy]]. Tvoria jadrá dnešných [[kontinent]]ov alebo sú pod [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánmi]]. Existujú už od [[Prekambrium|prekambria]].<ref name="EZ"/><ref>Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.</ref>
== Referencie ==
|