Električková doprava v Košiciach: Rozdiel medzi revíziami

aktualizácia
(aktualizácia)
(aktualizácia)
[[Obrázok:Košice-linka4-Kuzmányho ulica.jpg|thumb|Košická električka Vario FL 2+ na Kuznámyho ulici]]
 
[[Obrázok:Kosice tram map with description.gif|thumb|Schéma električkovej siete v Košiciach]]
[[Súbor:Orientačný plán MHD v Košiciach 1981.jpg|thumb|Schéma siete mestskej dopravy v roku 1981]]
'''Električková doprava v Košiciach''' je spolu s bratislavskou električkovou dopravou jediný systém tohto druhu dopravy na [[Slovensko|Slovensku]]. Električková sieť má dĺžku {{km|34|m}}, [[rozchod koľají]] je štandardný 1 435 mm. Špecifikom miestnej prevádzky je mimomestská [[Košická rýchlodráha|električková rýchlodráha]], spájajúca mesto so železiarenským priemyselným komplexom [[U. S. Steel Košice|U. S. Steel]] v dĺžke 13 km. So siedmimi vnútromestskými a ôsmimi železiarenskými linkami sa električková doprava podieľa jednou štvrtinou na prepravných výkonoch mestskej hromadnej dopravy v Košiciach.
 
== Dejiny ==
=== 1891 - 1948 ===
[[Obrázok:TováreňVČermeli.jpg|thumb|Trojvozňový vlak mestskej dráhy s parným rušňom pri továrni na poľnohospodárske stroje v Čermeli]]
Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. [[14. november|14. novembra]] [[1891]] bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnú ulicu]] po hospodársku školu (dnes Komenského). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom ''Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút)'', ktorý okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate. Medzi rokmi [[1896]] a [[1913]] podnik zaradil do premávky i parné rušne. Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho a Masaryková), ako aj trať k Frankovej továrni a cintorínu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku Gajdovým kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] v roku 1942 bola zavedená linka ku tehelniam (dnes Moldavská). Na sklonku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu električiek do [[Nemecko|Nemecka]]. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer.
[[Obrázok:KošiceHlavná.jpg|thumb|V Košiciach v roku 1913 zahajovali dopravu električky vyrobené v [[Győr]]e]]
Košice sú mestom s prvou prevádzkou mestskej dopravy na území dnešného Slovenska. [[14. november|14. novembra]] [[1891]] bol sprevádzkovaný prvý úsek konskej železnice zo železničnej stanice cez [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnú ulicu]] po hospodársku školu (dnes Poliklinika Sever). O rok predĺžili trať do rekreačnej oblasti Čermeľ po reštauráciu Baránok (trať zrušená v roku 1972). Prevádzkovateľom bol dopravný podnik s názvom ''Košické pouličné dráhy (Kassai közúti vasút)''. Prepravca okrem osobnej dopravy zabezpečoval aj rozvoz nákladu zo železničnej stanice do podnikov ležiacich pozdĺž mestskej trate, ku ktorým boli vystavané vlečky. Podnik vlastnil 15 osobných a jeden nákladný vozeň. Medzi rokmi [[1895]] a [[1913]] zaradil do premávky i sedem parných rušňov. Duálna prevádzka konskej i parnej trakcie sa ukázala ako nerentabilná a až do elektrifikácie celej siete zostali Košice v rokoch 1909 - 1913 bez mestskej dopravy.
 
Miestna dráha bola elektrifikovaná až tesne pred [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] v roku 1913, kedy bola vybudovaná aj vozovňa električiek pri železničnej stanici. Dodaných bolo 18 električiek typu B z vagónky v [[Győr]]e, päť vlečných uzavretých a päť vlečných otvorených letných vozňov. Do rozpadu Uhorska sa podarilo sprevádzkovať vnútorný mestský okruh (dnešná Štúrova, Kuzmányho, Masarykova a Bencúrova) ako aj trať k Franckovej továrni a cintorínu (1915). Mestská doprava tak bola zabezpečovaná na troch linkách (podľa dnešných názvov):
 
* ''Železničná stanica – Hlavná – Komenského – Čermeľ''
* ''Námestie osloboditeľov – Kuzmányho – Námestie Maratónu mieru''
* ''Námestie osloboditeľov – Južná trieda - cintorín''
 
Trate na Masarykovej, Bencúrovej a po teheľňu sa využívali iba pre nákladnú dopravu. Za prvej Československej republiky v roku 1924 pribudla trať ku [[Radola Gajda|Gajdovým]] kúpeľom (dnes Anička, trať zrušená v roku 1968). V čase príslušnosti Košíc k [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] boli zavedené linky i po Bencúrovej (1939) a ku tehelni (1942, dnes Moldavská). Na sklonku [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] na prelome rokov 1944/1945 došlo k poškodeniu tratí, trolejového vedenia a vozovne a k odvlečeniu desiatich električiek do [[Nemecko|Nemecka]]. Po oslobodení v roku [[1945]] bola prevádzka obnovená za pomoci dodávky 48 vyradených pražských električiek Ringhoffer. Niektoré z nich poslúžili na výrobu desiatich vlastných vozidiel miestnej produkcie, ktoré boli vyrobené v rokoch 1948 - 1952 (vyradené do roku 1968).
 
=== 1948 - 1989 ===
[[Obrázok:Komeského Košice.jpg|thumb|Električka T2 na Komenského ulici]]
[[Obrázok:ElektrickaNaHlavnej.jpg|thumb|left|Fotografia Hlavnej ulice s plnou prevádzkou električkovej dopravy, ktorá bola po roku 1986 v pešej zóne zrušená bez náhrady]]
[[Súbor:Tatra KT8D5 tram nr 538 in Košice , Slovakia. March 1993.jpg|thumb|Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere (v roku 1993)]]
[[Súbor:Orientačný plán MHD v Košiciach 1981.jpg|thumb|Schéma siete mestskej dopravy v roku 1981]]
V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako socialistickej metropoly [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej trakcie. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla v roku 1959 trať na sídlisko Solovjevova (dnes trať ku [[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Botanickej záhrade]]). Starý vozidlový park postupne obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T ([[Tatra T1|T1]] v rokoch 1956-57 spolu 11 kusov, [[Tatra T2|T2]] v rokoch 1958-62 spolu 32 kusov a [[Tatra T3|T3]] v rokoch 1963-89 spolu 192 kusov). V roku 1964 bola spustená do prevádzky [[Rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]) cez sídlisko [[Košické sídliská|Terasa]] v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a k vybudovaniu súčasnej vozovne električiek na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli prevádzkované trojvozidlové súpravy T3, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov. Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na [[Košické sídliská|husto obývané sídliská]] (Terasa, Nad jazerom). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] (1968) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nezachádzali železiarenské linky „R“. V 80. rokoch však väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|sídliská Dargovských hrdinov]] a [[Košické sídliská|KVP]] sa počítalo so zavedením [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trolejbusovej trakcie]] (prevádzkovaná v rokoch 1993 - 2015). V roku 1989 však pribudla posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici, ktorá výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta.
 
V súvislosti s industrializáciou a urbanizáciou Košíc ako socialistickej metropoly [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] sa postupne zlepšovala infraštruktúra električkovej dopravy ako rozhodujúcej trakcie pri zabezpečovaní prepravy obyvateľstva z rezidenčných štvrtí do novovybudovaných priemyselných areálov. Okrem zdvojkoľajenia niektorých starších úsekov pribudla trať do mestskej časti [[Košice – mestská časť Barca|Barca]] (1952), na sídlisko Solovjevova (1959, dnes trať ku [[Botanická záhrada UPJŠ Košice|Botanickej záhrade]]) a jednokoľajná trať do [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] (1960, zrušená však už po piatich rokoch). Starý vozidlový park postupne obmieňali jednosmerné štvornápravové električky koncepcie T ([[Tatra T1|T1]] v rokoch 1956-57 spolu 11 kusov, [[Tatra T2|T2]] v rokoch 1958-62 spolu 32 kusov a [[Tatra T3|T3]] v rokoch 1963-89 spolu 192 kusov).
 
V roku 1960 električky zabezpečovali dopravu na siedmich linkách:
 
* 1. ''Havlíčkova – Barca''
* 2. ''Havlíčkova - Železničná stanica''
* 3. ''Železničná stanica - Kuzmányho - Železničná stanica''
* 4. ''Čermeľ - Barca''
* 5. ''Havlíčkova - Ťahanovce''
* 6. ''Železničná stanica - Moldavská''
* 7. ''Námestie Maratónu mieru - Solovjevova (Botanická záhrada)''
 
V roku 1964 bola spustená do prevádzky [[Košická rýchlodráha|rýchlodrážna]] trať do Východoslovenských železiarní (dnes [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|U. S. Steel Košice]]) cez sídlisko [[Košické sídliská|Terasa]] v dĺžke 13 km. Súčasne došlo k zrušeniu nákladnej električkovej dopravy a k vybudovaniu dnešnej vozovne na Bardejovskej ulici. Na rýchlodráhe do hutníckeho kombinátu VSŽ boli od roku 1979 prevádzkované trojvozidlové súpravy T3, čo bolo na území Československa raritou. Takto zostavené vlaky mali dĺžku takmer 45 metrov.
 
V roku 1978 došlo k najväčšej tragédii v dejinách mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Pri neubrzdení schádzajúcej električky na linke 6 zo sídliska Terasa na zastávku Amfiteáter prišlo o život deväť ľudí a niekoľko desiatok skončilo s ťažkými zraneniami.
 
Výstavbou rýchlodráhy sa predurčil celkový veľkokapacitný charakter mestskej siete, ktorá sa vyznačovala vedením tratí na [[Košické sídliská|husto obývané sídliská]] Terasa (1964 - 1966) a Nad jazerom (1983). Zároveň sa rušili jednokoľajné spojenia do [[Košice – mestská časť Ťahanovce|Ťahanoviec]] (1965) a Čermeľa (1972), ktoré mali rekreačný charakter, a kde nezachádzali železiarenské linky „R“. Okrem týchto menej využitých úsekov bola premávka zastavená aj na okružnej linke 3 (1968), čo v konečnom dôsledku viedlo k poklesu vnútromestských liniek zo siedmych na štyri. V 70. a 80. rokoch už väčšinu prepravných vzťahov zabezpečovali autobusy a na novovybudované sídliská [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]] a [[Košické sídliská|KVP]] sa počítalo so zavedením [[Trolejbusová doprava v Košiciach|trolejbusovej trakcie]] (prevádzkovaná v rokoch 1993 - 2015). Električky prestali premávať i po Hlavnej ulici z dôvodu rekonštrukcie [[Dóm svätej Alžbety|Dómu svätej Alžbety]] a [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla]]. Náhradou za túto kľúčovú košickú dopravnú os bola obnova električkovej trate po Kuzmányho ulici v roku 1986. Posledná doposiaľ vybudovaná košická električková trať po Alejovej ulici z roku 1989 výrazne skrátila spojenie medzi západnou a južnou časťou mesta. V tomto roku dosiahla električková doprava v Košiciach svoje maximum s nasledujúcimi linkami (okrem železiarenských liniek R1-R8):
 
* 1. ''Havlíčkova – Kuzmányho - Nad jazerom''
* 2. ''Havlíčkova - Kuzmányho - Železničná stanica''
* 3. ''Železničná stanica - Nad jazerom''
* 4. ''Havlíčkova - Kuzmányho - Barca''
* 5. ''Amfiteáter - Trieda SNP - Námestie osloboditeľov - Nad jazerom''
* 6. ''Železničná stanica - Trieda SNP - Námestie Maratónu mieru''
* 7. ''Botanická záhrada - Kuzmányho - Nad jazerom''
* 8. ''Amfiteáter - Alejová - Barca''
* 9. ''Havlíčkova - Trieda SNP - Alejová - Nad jazerom''
 
=== 1990 - 2014 ===
[[Súbor:Tatra KT8D5 tram nr 538 in Košice , Slovakia. March 1993.jpg|thumb|Tatra KT8D5 v tradičnom krémovo-červenom nátere (v roku 1993) na Námestí osloboditeľov]]
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[T3]] na linke č.9 pred zastávkou Amfiteáter]]
[[Súbor:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|thumb|[[Tatra KT8D5]] manipuluje na koľajovom prejazde Californian]]Po [[Nežná revolúcia|revolúcii 1989]] došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku 1990 nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba v najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súpravách.
[[Obrázok:Trieda SNP, Tatra KT8D5R.N2.jpg|thumb|Električka typu [[KT8D5R.N2]] na Triede SNP]]
[[Súbor:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|thumb|[[Tatra KT8D5]] manipuluje na koľajovom prejazde Californian]]Po [[Nežná revolúcia|revolúcii 1989]] došlo k prevodu dopravného podniku zo štátu na mesto, čo malo vplyv na zmeny v organizácii dopravy a predlžovanie intervalov električkových liniek. Tri z deviatich vnútromestských liniek boli zrušené (linky 1, 5 a 8). Po roku 1990 nevznikla ani jedna nová električková trať, pričom do tých stávajúcich bolo investované iba v najnevyhnutnejšej miere. Prevádzka trojvozidlových súprav bola ukončená z dôvodu vysokých prevádzkových nákladov. Z finančných dôvodov boli niektoré vozne upravené na trvale predné alebo zadné, a to predovšetkým odstránením cúvacej kontrolky z predných vozov a reflektorov so zrkadlami zo zadných; z kabíny vodiča v niektorých zadných vozidlách bývalo odstraňované množstvo komponentov, čím sa tieto vozidlá stali samostatne nepoužiteľné, resp. iba ako vlečné vozidlá v súpravách.
 
Po roku 1989 boli do Košíc dodávané vozidlá typu [[KT8D5]] (v rokoch 1986-91 spolu 40 kusov) a [[T6A5]] (v rokoch 1992-93 spolu 30 kusov). Pri znižovaní výkonov električkovej dopravy sa však 40 dodaných článkových vozidiel KT8 ukázalo nadbytočnými a už od roku 1992 boli niektoré z nich odpredávané do [[Miškovec|Miškolca]] ([[Maďarsko|Maďarsko,]] 10 kusov), Strausbergu ([[Nemecko]], 3 kusy) a [[Sarajevo|Sarajeva]] ([[Bosna a Hercegovina]], 4 kusy).
Zaujímavosťou košickej prevádzky bola jazda súprav [[T6A5]] a [[KT8D5]] s odberom prúdu na zadný zberač (podobne ako donedávna jazdili v Bratislave súpravy typu [[T6A5]]) z dôvodu menšieho znečistenia striech vozidiel uhlíkom zo zberačov. Toto riešenie bolo možné aj vďaka tomu, že ovládanie výhybiek sa nevykonávalo pomocou trolejových kontaktov (v Bratislave bolo ale dôvodom tohto typu jazdenia práve blokovanie výhybky). Tento spôsob odberu prúdu sa využíval do roku 2008, keď sa zaviedlo interné nariadenie o odbere prúdu prednými zberačmi. Vozidlá boli po prehliadkach alebo opravách lakované v zeleno-bielom nátere, po roku 2010 v žlto-modrom nátere. V apríli roku 2011 bol do Košíc dodaný prvý kus nízkopodlažnej električky [[Vario LF]].<ref>Košice sa po 18 rokoch dočkali novej električky [http://imhd.zoznam.sk/ke/index.php?w=213621323033ef393621323033ef1f&id=9131]</ref>
 
<gallery>
== Súčasnosť ==
Obrázok:Košice, Tatra T3SUCS (1).jpg|<center>''Súprava T3 (1993)''
[[Obrázok:T6A5 03.jpg|thumb|Súprava dvoch vozidiel typu [[T6A5]] na rýchlodráhe do [[U. S. Steel Košice|železiarní]]]]
Obrázok:Košice, Tatra T6A5 (1).jpg|<center>''Súprava T6 (1993)''
 
Obrázok:Tatra KT8D5, vjíždí do vozovny DPMK.jpg|<center>''KT8 vo vozovni''
Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum, v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne alebo takmer súbežne s električkovými linkami.
Obrázok:Kosice, tramvaje na obratišti Nad Jazerom.jpg|<center>''Obratisko Važecká''
</gallery>
<gallery>
[[Obrázok:Tatra T3SUCS, Amfiteáter.jpg|thumb|left|Električka typu [[<center>''T3]] na linke č.9 predpri zastávkouzastávke Amfiteáter]]''
[[Obrázok:Trieda SNP, Tatra KT8D5R.N2.jpg|thumb|Električka typu [[<center>''KT8D5R.N2]] na Triede SNP]]''
Obrázok:T6A5 03.jpg|<center>''Súprava T6A5 na rýchlodráhe''
Obrázok:Tatra KT8D5, Radnica Starého mesta, Californian.jpg|<center>''KT8D5 prechádza povrchovou spojkou Californien na Kuzmányho ulici''
</gallery>
 
== Obnova siete 2014 - 2020 ==
[[Obrázok:VarioLF,_Námestie_osloboditeľov.JPG|thumb|Nízkopodlažná električka [[Vario LF]] na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]]
[[Obrázok:Kosice tram map with description.gif|thumb|Schéma električkovej siete v Košiciach]]
 
Havarijný stav električkových tratí a zastaranosť vozidlového parku si vynútila rozsiahlu investíciu financovanú zo štrukturálnych fondov Európskej únie od roku 2014. V rokoch 2014 - 2015 bolo dodaných 33 nových, čiastočne nízkopodlažných električiek [[Vario LF2+]].
 
V rámci projektu KORIDIKD (KošickáIntegrovaná regionálna integrovanákoľajová doprava) sa overuje možnosť prepojenia električkových a železničných tratí na území mesta, pričom 'regio-električka' (tzv. tram-train) by využívala moderné vlakové jednotky, jazdiace v meste i mimo neho. Napríklad linka z [[Prešov|Prešova]] by zo železničnej trate odbočila na Námestie Maratónu mieru, Kuzmányho ulicu na, Staničné námestie a pokračovala by až do [[Michalovce|Michaloviec]]. Konkrétny prínos pre košické električky spočíva v rekonštrukcii súčasnej siete a v plánovanej výstavbe novej trate na [[Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce|Sídlisko Ťahanovce]], z ktorého budúby mohli viaceré linky premávať v smeroch na priemyselný park [[Kechnec]], [[Moldava nad Bodvou|Moldavu nad Bodvou]], či [[Čaňa|Čaňu]]. Pre regio-električky sa plánuje nová vozovňa v priestore bývalej magnezitkymagnezitovej továrne.
 
Prvá etapa projektu IKD (Integrovanej koľajovej dopravy) sa začala realizovať v roku 2014, kedy sa zrekonštruovali električkové trate v úseku Staničné námestie - Štúrova - Kuzmányho - Námestie Maratónu mieru. SúčasťouNa tejtoprvú rekonštrukcieetapu bolaIKD prekládkanadväzoval inžinierskychv sietí,roku výmena2015 koľajovéhoprojekt zvrškuMEU i(Modernizácia spodkuelektričkových auzlov taktiež- ajpozmenený trolejovéhoprojekt vedenia. Pribudli i nové zastávkyMET1), informačnýv systémrámci a kamery. Zaviedlaktorého sa preferenciazrekonštruovali električkovejtieto dopravy. Všetko bolo naprojektované tak, aby táto trať vyhovovala aj parametrom pre "tram-train".úseky:
 
Na prvú etapu IKD nadväzoval v roku 2015 projekt MEU (Modernizácia električkových uzlov - pozmenený projekt MET1), v rámci ktorého sa zrekonštruovali tieto úseky:
* Ulica Československej armády spolu s križovatkou ulíc Československej armády a Zimná
* obratisko Amfiteáter
* obratisko Havlíčkova
 
* Bardejovská ulica s križovatkou ulíc Bardejovská a Trieda SNP
OdNa rokurok 2016 je plánovanýnaplánovaný projekt MET2, v rámci ktorého sa zrekonštruujú tieto úseky:
 
Od roku 2016 je plánovaný projekt MET2, v rámci ktorého sa zrekonštruujú tieto úseky:
* úsek ulíc Štúrova a Moldavská (od Krajského súdu po kruhovú križovatku)
* kruhová križovatka Moldavská (plánované je kruhové križovanie)
* Komenského ulica
* križovatka VSS
Dopravný podnik plánuje aj rekonštrukciu električkovej vozovne na Bardejovskej ulici., Vv rámci nejktorej sa vykonajú nasledujúce úpravy:
* vybudovanie novej haly ťažkej údržby (prispôsobenej pre nové električky s dĺžkou 22,6 m)
* rekonštrukcia umyvárne električiek
* modernizácia a doplnenie koľajových tratí v areáli a napojenie na sieť električkovej trakcie + prislúchajúce trakčné vedenie.
* rekonštrukcia výpravnej haly a doplnenie zastrešenia nad ďalšími siedmimi koľajami.
 
== Vozidlový park ==
K 14. októbru [[2015]] evidoval Dopravný podnik mesta Košice 150 vozidiel (z toho 138 prevádzkových). Priemerný vek vozidiel bol 20,6 roka a podiel nízkopodlažných vozidiel 29% (40 vozidiel).<ref>http://imhd.zoznam.sk/ke/vozidla/evidencny-stav.html</ref> Všetky vozidlá sú umiestnené v jedinej vozovni na Bardejovskej ulici, ktorá je aj sídlom dopravného podniku.
! Poznámky
|-
| [[Súbor:T3 tram.jpg|80px120px]]
| '''[[Tatra T3]]'''
| [[Tatra T3SUCS]], [[Tatra T3Mod]]
|Vozidlá od roku 2015 slúžia ako tzv. "studená záloha"
|-
| [[Súbor:Tatra KT8D5, Moldavská cesta.jpg|80px120px]]
| '''[[Tatra KT8D5]]'''
| Tatra KT8D5, [[Tatra KT8D5R.N2]]
|z toho 8 vozidiel modernizovaných na typ R.N2
|-
| [[Súbor:T6a5.jpg|80px120px]]
| '''[[Tatra T6A5]]'''
| Tatra T6A5
|
|-
| [[Súbor:VarioLF, Námestie osloboditeľov.JPG|80px120px]]
| '''[[Vario LF]]'''
| Vario LFR.S
|
|-
| [[Súbor:Vario_LF2+_Košice_č801.JPG|80px120px]]
| '''[[Vario LF2+]]'''
| Vario LF2+
 
== Linkové vedenie ==
 
Električky sú nosným systémom mestskej dopravy iba v niektorých mestských častiach, čomu zodpovedajú aj intervaly spojov (12/15 minút v špičke, 20 minút v sedle). Monopolne zabezpečujú prepravu iba v smeroch Krásna - Trieda SNP a Havlíčkova - centrum, v ostatných smeroch ako aj na trati do železiarní U. S. Steel im konkurujú frekventované autobusové linky, ktoré sú vo všetkých ostatných úsekoch vedené paralelne alebo takmer súbežne s električkovými linkami.
 
{| border="1" cellspacing="0" cellpadding="3" style="border-collapse:collapse; font-size:95%; margin-right:10px; margin-bottom:5px;"
!Linka
 
== Zdroje ==
* [http://www.imhd.sk/ke/ StránkaImhd.sk zameraná- nadetailné MHDinformácie vo Košiciach,dejinách vrátanea električieksúčasnosti električkovej dopravy v Košiciach]
* ''90 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach''. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. 232 s.
* [http://www.kosice.regionet.sk/KSKWeb/2006119133127634.htm KORID - Projekt integrovaného dopravného systému koľajovej osobnej dopravy v Košickom regióne]
* ''100 rokov mestskej hromadnej dopravy v Košiciach''. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 168 s. ISBN 80-234-0066-5.
* LOSOS, Ludvík. ''Atlas tramvají''. Praha : Nadas, 1981. 398 s.
* ''Malý atlas městské dopravy 2002''. Praha : Gradis Bohemia, 2002. 288 s. ISBN 80-902791-5-5.
* TATRANSKÝ, Adam. ''Košické koľaje 1891 - 2004''. Brno, 2004. 92 s. ISBN 80-239-3979-3.
* TATRANSKÝ, Adam. ''Storočnica košických električiek 1913 - 2013''. Brno, 2013. 232 s. ISBN 978-80-260-4365-2.
 
{{Portál|Košice|Košický}}
1 432

úprav