Košice: Rozdiel medzi revíziami

Odobrané 2 bajty ,  pred 5 rokmi
d
pravopis
d (→‎Doprava: aktualizácia)
d (pravopis)
}}</ref>
 
Od 16. storočia Košice hrali rolu protihabsburskej bašty v početných [[protihabsburské stavovské povstania|stavovských povstaniach]] uhorskej šľachty, z ktorých najvýznamnejšie z rokov [[1703]]{{--}}[[1711]] viedol knieža [[František II. Rákoci]], pochovaný v Košiciach. Mesto bolo hlavnou [[Horné Uhorsko|hornouhorskou]] protitureckou vojenskou pevnosťou a centrom katolíckej vzdelanosti s etablovanou [[Košická univerzita|Košickou univerzitou]], založenou v roku [[1657]]. V 19. storočí sa stali výstavným posádkovým mestom s prenikajúcim priemyslom, početnými [[secesia|secesnými]] budovami štátnych úradov a inštitúcií a vlastnou koňskoukonskou, neskôr [[Električková doprava v Košiciach|elektrickou mestskou železnicou]] ([[1891]]). Po roku [[1918]] sa začlenili do rámca novovzniknutého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. V rokoch [[1938]]{{--}}[[1945]] patrili [[Maďarské kráľovstvo|horthyovskému Maďarsku]].
 
V roku [[1945]] tu bola sformovaná prvá povojnová česko-slovenská vláda a vyhlásený [[Košický vládny program]]. V roku [[1960]] sa stali krajským mestom [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. V šesťdesiatych rokoch bol na juhovýchodnom predmestí vybudovaný [[U. S. Steel Košice, s.r.o.|hutnícky kombinát]], čo bolo príčinou masového prisťahovalectva a výstavby početných [[košické sídliská|panelových sídlisk]]. Košice si vyslúžili označenie najrýchlejšie rastúceho mesta v Česko-Slovensku a až do zániku spoločného štátu obsadzovali tradičnú priečku piateho najväčšieho mesta v republike. Historické centrum zostalo chránené štatútom [[mestská pamiatková rezervácia|mestskej pamiatkovej rezervácie]], najväčšej na [[Slovensko|Slovensku]] (ustanovená v 1983 s rozlohou {{ha|85.375|m}}). Od roku [[1990]] sú spravované [[magistrát]]om s 22 samosprávnymi [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] a od roku [[1993]] sú sídlom [[Ústavný súd SR|Ústavného súdu Slovenskej republiky]].
[[Súbor:Miklušova väznica.jpg|náhľad|[[Miklušova väznica]] so stredovekou mučiarňou a katovým bytom je najnavštevovanejším múzeom v meste]]
 
V Košiciach, v meste s bohatou históriou, bol už v roku [[1872]] založený ''Hornouhorský muzeálny spolok'', predchodca dnešného [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. Záujemcom o históriu približuje dejiny mesta a celého regiónu [[Východné Slovensko|Východného Slovenska]] vo svojich desiatich stálych expozíciách. V hlavnej budove na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]] sa nachádzajú expozície ''historická, numiznatickánumizmatická, zlatnícka'' a ''expozícia [[Košický zlatý poklad|Košického zlatého pokladu]]''. V náprotivnej budove ''Divízie'' sú inštalované expozície ''prírodovedná'' a ''umeleckopriemyselná''. V areáli Katovej bašty, východného pozostatku [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] vznikol nový muzeálny areál. ''Expozícia dejín mesta'' s katovým bytom a dobovou mučiarňou v [[Miklušova väznica|Miklušovej väznici]] je najnavštevovanejším košickým múzeom. V Katovej bašte sa nachádza ''expozícia umeleckého kovolejárstva'' a k nej upínajúca sa replika tureckého domu [[Rodošto]] je hlavným exponátom ''expozície [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]''.
 
Počiatky technického múzea v Košiciach spadajú do vojnového roku [[1943]]. Časť jeho exponátov tvorilo základ pri budovaní [[Slovenské technické múzeum|Slovenského technického múzea]], jediného svojho druhu v republike. Vo svojich 21 expozíciách pokrýva dejiny techniky vo všetkých technických odboroch. V samotnom meste je inštalovaných 13 expozícií a v hlavnej budove je umiestnené aj [[planetárium]]. V areáli letiska [[Letisko Košice|Košice-Barca]] sa nachádza [[Múzeum letectva]].
}}</ref>
 
Jadro mesta pretína šošovkovito roztiahnuté námestie – [[Hlavná (Košice)|Hlavná ulica]] s dĺžkou 1200 metrov. Jej stredom pretekal Čermeľský potok. Novodobá imitácia potoka bola v severnom a južnom úseku ulice inštalovaná v roku [[1996]]. Potok vytváral v strede ulice ostrov, kde boli sústredené najdôležitejšie stavby mesta. [[Dóm svätej Alžbety]] je najväčšou [[gotika|gotickou]] [[katedrála|katedrálou]] a zároveň najväčším kostolom na Slovensku. Bol budovaný od konca 14. storočia do roku [[1508]]. Po jeho južnej strane stojí gotická [[Kaplnka svätého Michala (Košice)|Kaplnka svätého Michala]], pôvodne slúžiaca ako pohrebný [[kostol]] pre okolitý [[cintorín]] na mieste dnešného parčíku. Dóm má aj samostatnú zvonicu, ktorou je dodnes funkčná [[Urbanova veža]]. V severnej časti ostrova sa nachádzala mestská [[radnica]], od 18. storočia ju však nahradila klasicistická reduta s divadlom. Dnešná monumentálna eklektická budova [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla]] bola postavená v roku [[1899]]. Ulica je po celej svojej dĺžke lemovaná meštianskymi domami a šľachtickými palácmi [[Čákiho-Dezőfiho palác|Dežőfiovcov]], Čákiovcov, [[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiovcov]], Barkóciovcov, Meškovcov a [[Pongrácovsko-forgáčovský palác|Forgáčovcov]]. Z kostolných objektov tu okrem Dómu stojí aj ranobarokový [[Premonštrátny kostol (Košice)|Premonštrátny kostol]] (taktiež Jezuitský alebo Univerzitný kostol) a pôvodne gotický, neskôr barokovo upravovaný [[Františkánsky kostol (Košice)|Františkánsky kostol]]. Rozsiahle parcely zaberajú cirkevné stavby arcibiskupského paláca a farského úradu, uršulínskeho, františkánskeho a jezuitského kláštora, konviktu a kňažskéhokňazského seminára. Početne sú zastúpené na Hlavnej ulici i administratívne budovy [[Palác Spišskej komory|Paláca Spišskej komory]], starého a nového [[Župný dom (Košice)|Župného domu]], mestskej radnice a Paláca [[Hornouhorský hlavný kapitanát|Hornouhorského hlavného kapitanátu]]. Najkrajšou barokovou pamiatkou v meste je [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|Trojičný stĺp so súsoším svätej Trojice – Immaculata]]. Na severe Hlavná ulica ústi do [[Námestie Maratónu mieru|Námestia Maratónu mieru]]. V jeho strede je [[Pamätník maratónu mieru]]. Na námestí stoja reprezentatívne budovy [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]] a [[Košický samosprávny kraj|Úradu Košického samosprávneho kraja]]. V dolnej časti Hlavnej ulice boli odhalené pozostatky Dolnej brány [[košické mestské opevnenie|mestského opevnenia]]. Od roku [[1998]] je tu otvorené [[Archeologické múzeum (Košice)|Archeologické múzeum]].
 
Vo východnej časti historického jadra na Kalvínovom námestí vznikla spojením dvoch gotických meštianskych domov [[Miklušova väznica]]. Medzi ňou a pozostatkom [[Košické mestské opevnenie|košického mestského opevnenia]] Katovou baštou sa nachádza [[Kalvínsky kostol (Košice)|Kalvínsky kostol]]. Vo dvore muzeálneho komplexu Katovej bašty vybudovali repliku exilového tureckého domu [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] [[Rodošto]]. Malebná Hrnčiarska ulica je reštaurovaná do podoby ''uličky remesiel''. Na Mlynskej ulici, spájajúcej Hlavnú ulicu so železničnou stanicou, sa nachádza klasicistický evanjelický kostol. Pri ústí ulice do Mestského parku si nechal vybudovať mestský architekt [[Jakabov palác|Jakab palác]] v historizujúcom štýle. V západnej časti historického jadra stojí najstaršie zachovaný kostol v Košiciach – [[Dominikánsky kostol (Košice)|Dominikánsky kostol s kláštorom]], ktorý je zároveň najstaršie stojacou stavbou v meste.
[[Mestský okruh číslo 2 (Košice)|Vonkajší mestský okruh (II.)]] prebieha okrajovými [[mestské časti Košíc|mestskými časťami]] štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, Trieda SNP, Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch [[1987]]{{--}}[[2008]] budovala ako diaľničný privádzač ku [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]] mimoúrovňovo.
{{hlavný článok|Obchvat Košíc}}
'''Autobusová doprava''' je zabezpečovaná z autobusovej stanice susediacej so železničnou, na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách. Okrem tradičných západoeuropskýchzápadoeurópskych liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s [[Ukrajina|Ukrajinou]] do miest [[Užhorod]] a [[Mukačevo]].
 
==== Železničná doprava ====
4 290

úprav