„''I’m blue''“ by mohlo v angličtine znamenať „''Som modrý''“, skutočný význam tohto slovného spojenia ale znamená „''smútim''“. Slovo „''blues''“ odkazuje na to, že človek je pod vplyvom ''démonov smútku'' (''blue devils''), teda je bez nálady a v depresii. Prvá zmienka o ''démonoch smútku'' sa objavila v divadelnej fraške Georga Colmana ''Blue Devils'' z roku [[1798]]. V afroamerickej hudbe je prvýkrát slovo ''blues'' oficiálne registrované roku [[1912]] v skladbe „''Dallas Blues''“ od [[Hart Wand|Harta Wanda]]. V texte tejto piesne sa týmto slovom opisuje depresívny stav.
== Štýlový a kultúrny pôvod ==
Nakoľko má tento žáner svoj zrejmý tvar, pozostávajúci z určitých zvláštností svojho prejavu, dá sa v ňom nájsť niekoľko charakteristických znakov, ktoré boli známe pred vznikom moderného blues.
Ranou formou prejavov podobným blues boli pokriky v štýle zvolania a odpovede, ktoré boli funkčným prejavom, štýlom ktorý nesprevádzala snaha o harmonicky hudobne ohraničenú štruktúru. Tvar tohto praotca blues vznikol z pokrikov čiernych otrokov na poliach, ktoré sa postupne rozvinuli do jednoduchých sólových, citovo podfarbených, popevkov.
V súčasnom blues môžeme nájsť prvky európskej harmonickej štruktúry spojené so spevom štrukturálne rozdelenom do častí pokriku a odpovede, (ktoré boli typické v tradičných spevoch západoafrických kmeňov) transformovanej do súhry spevákovho hlasu a gitarovej hudby. Tónové kolísanie (vlnenie hlasu) v speve a nosová intonácia sú tiež spoločným znakom bluesovú hudbu a stredo až západoafrickú hudobnú kultúru. Etnomuzikológ Gerhard Kubik dokonca tvrdí, že pôvod niektorých znakov blues (vrátane používania strunových nástrojov) je v islamskej hudbe západnej a strednej Afriky.
