Bieloruština: Rozdiel medzi revíziami

Podľa sčítania obyvateľstva v [[Bielorusko|Bielorusku]] v roku 1999 uviedlo bieloruštinu ako tzv. rodný ([[materský jazyk|materský]]) jazyk okolo 7 miliónov osôb (74 % obyvateľstva štátu), ale za „jazyk, ktorým obvykle hovoria doma“ len asi 3,5 milióna (37 % obyvateľstva). Bieloruštinou sa ďalej hovorí alebo píše vo východnej časti Poľska a v diaspóre v krajinách bývalého ZSSR, v USA a inde. Počet používateľov tohto jazyka mimo územia bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] sa odhaduje na 1 milión. V Bielorusku je bieloruština od roku [[1990]] štátnym jazykom a od [[referendum|referenda]] v roku [[1995]], resp. od roku [[1998]], kedy bola podľa výsledkov referenda zmenená ústava, zdieľa toto postavenie s [[ruština|ruštinou]]. Výsledkom je dominantné používanie ruštiny vo všetkých sférach spoločenského života s výnimkou národnej literatúry, čiastočne hudby a národnej kultúry všeobecne; v obmedzenej miere ju používajú aj štátne orgány a povinne je vyučovaná v školách ako predmet, v menšine škôl sa používa aj ako vyučovací jazyk, prevažuje však ruština. Naopak veľmi rozšírená je bieloruština medzi bieloruskou politickou opozíciou a na Internete. Bieloruská gréckokatolícka cirkev používa bieloruštinu ako výhradný bohoslužobný jazyk.